Neistoty okolo tretieho gréckeho programu, ktorý v týždni schvaľuje šesť parlamentov eurozóny, neživí len schopnosť Atén plniť podmienky, ale najmä rozpad veriteľského konsenzu.
Skutočnosť, že nová dohoda zvýši grécky dlh na 200 percent HDP a krajinu uvrhne do hlbšej recesie, chce menový fond kompenzovať „zásadnou dlhovou úľavou“ (Lagardová). To je neprijateľné (najmä) v Nemecku (ale aj inde) do tej miery, že môže rozhojdať výsledok schvaľovania v Bundestagu.
Poslanci, najmä vládnej CDU-CSU, sa budú Merkelovej pýtať, čo má v rukáve, ak MMF vystúpi z vlaku a poručí Grékov výlučne do rúk eurozóny. Chcú rozptýliť obavu, že v rokovaniach kancelárka pristúpi na preklopenie splátok, čo Nemecko nielen nechce, ale ani nemôže pripustiť aj preto, že by sa porušili európske zmluvy a voliči by dali vládne strany do kliatby na troje voľby dopredu.
