Autor je politológ a pedagóg
Sedím v bratislavskej kaviarni a uvažujem, že slová nemusia vždy znamenať, čo na prvé počutie signalizujú. Napríklad byť „zmagorený humanizmom“ bol kedysi žiaduci výsledok všeobecného vzdelania. Kaviareň tiež už nie je miesto, ale stav mysle. Ale ani imigrant už nie je, čo býval.
Nie, nejdem poúčať, že každý človek má neodňateľnú dôstojnosť hodnú ochrany bez ohľadu na to, či je vzdelaný, biely, kresťan, alebo Slovák. Skúsim iný kaviarenský trik. Trošku všetko skomplikujem. Ale pri arogantnom poúčaní asi ostane. To už je moja, ako v kaviarni vravíme, pedagogická prerogatíva.
V posledných týždňoch dosiahla naša spoločnosť stav, ktorý možno opísať ako morálna panika. Sociológovia tak nazývajú rozrušenie obyvateľstva pre problém, ktorý údajne ohrozuje prežitie spoločnosti ako celku. U väčšiny prevláda pocit ohrozenia bez ohľadu na veľkosť alebo dokonca existenciu problému.
Utečenci z Blízkeho východu a Afriky sa v populárnej predstavivosti zmiešali s apokalyptickými monštrami z Islamského štátu a sociálne vylúčenými výrastkami z predmestí niektorých západoeurópskych miest do jednej rozprávkovej bytosti: imigranta.