Autorka je spisovateľka
Tak nám v septembri prepadnú Prešporok,“ povedala som pani upratovačke Mlynárikovej, keď mi pomohla nalepiť na kríže nemeckú liečivú náplasť. „Utečenci? Už?“ povedala pani upratovačka. „Katolíci. Z vidieka,“ povedala som, „aj do stotisíc, možno.“ „Tak vidíte, že je to pravda s tými imigrantmi a vy, že neni,“ a naliala na sódu bikarbónu do odtoku v kuchynskom umývadle ocot. „Vlastne to sú slovenskí migranti,“ zamyslela som sa, „vrátia sa domov, prídu len protestovať, spievať a pochodovať za život. S biskupmi. Aj na karimatkách budú spať. “
„No len aby. Akože budú tu horedolu pobehovať? Rúkať po uliciach? Jésusmarjájózef,“ povedala a nakukla napajedene do odtoku, „a čo, nežijú? Keď za život? To tie Ficove vlaky. Hovorila kolegyňa, že sú také zasvinené, že ani robiť sa poriadne nedá, čo sa len vozia sem aj tam. Ja už neviem, kto má takýto život vydržať. A vy, nenahýbajte sa za tým počítačom, pani Zuzana, nech ten leukoplast funguje.“
