Vedci aj novinári majú sto vlastných problémov, ale jeden majú spoločný. Výskumné ústavy aj médiá sú prirodzene nastavené tak, aby odmeňovali odhaľovanie nových vecí. Problém je, že vedcom aj novinárom potom ostáva čoraz menej priestoru na to, aby kriticky preskúmali „všeobecne známe“ pravdy o svete, v ktorom žijeme.
Nové sa cení viac
Vedecké granty aj titulné strany novín uprednostňujú novinky. Pre vedca je ťažšie získať peniaze na dôsledné spätné preskúmanie cudzieho výskumu a ešte ťažšie publikovať v prestížnom časopise zistenie, že jeho hypotéza bola nesprávna.
Rovnako v novinách nenájdete článok o tom, ako sa na miestnom úrade nekradne, aj keď novinár venoval skúmaniu jeho fungovania niekoľko týždňov. Správu o tom, že všetko funguje, ako má, noviny nezverejnia. Majú zmerané, že by ju nikto nečítal, lebo sa nezdá ako novinka.
Výsledkom je, že väčšina správ, ktoré kolujú v spoločnosti, hovorí o tom, že sa na úradoch kradne a lietadlá padajú, ostane nám obraz sveta plného korupcie a nešťastí bez ohľadu na to, že napríklad leteckých nehôd je v súčasnosti prakticky najmenej v histórii. Fakt, že lietadlo nepadlo, publikum už ako správu nevníma.
Nános informácií
Médiá nevyhľadávajú len tragické správy. Novinky môžu spoločnosť zatiahnuť aj do prehnaného optimizmu. Napríklad správy o rýchlejšom raste ekonomiky a nových investíciách vytlačia z pozornosti spravodajstvo o vysokej nezamestnanosti. Neschopnosť ľudí nájsť si prácu môže byť významnejšia ako príchod nového investora, ale roky nemeniace sa čísla nezamestnanosti sú starou správou.
