(Foto: ARCHÍV TASR)TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.
[/content]
N ebolo to tak dávno, ani nie pred tridsiatimi rokmi, keď sme žili v odvážnej krajine. Politici neboli straníckymi funkcionármi, ale nadšencami, nie že by robili vždy tie najlepšie rozhodnutia, no nebáli sa.
Mali odvahu hovoriť veci, ktoré neboli namerané v prieskumoch, nevymysleli ich poradcovia, opierali sa skôr o intuíciu a presvedčenie. Bolo to obdobie okolo 89. roku, keď sa rozhodnutia vyznačovali zanedbateľnou mierou cynizmu a istým samovražedným rozmerom, čo sa neskôr potvrdilo, keď prvú generáciu ponovembrových politických aktivistov zmietli pragmatici.
No pár zásadných vecí sa podarilo, aj napriek chybám, aj napriek tomu, že nedokázali ustrážiť mravný rozmer vtedajšej spoločenskej atmosféry.
S odstupom sa zdá, že to bola anomália, že na takéto správanie nie je v politike a vo verejnom živote miesto. Niektorí si to mýlili, napríklad sa domnievali, že prejavom odvahy je oslabiť už aj tak zoslabnuté skupiny obyvateľstva, vyhadzovať ľudí, narábať s krajinou ako rozmaznané dieťa s legom. Vyvršovať sa ekonomicky na slabých, však nikdy nebolo dôkazom odvahy, ale, naopak, znakom slabosti.
Budovanie sparťanskej spoločnosti sa skončilo neúspechom a dnes žijeme v jednej z európskych krajín, kde zmysel spoločenstva, ale aj spoločnosti zanikol. Nemôžeme sa teda čudovať, že na túto tradíciu zbabelých rozhodnutí nadväzujú extrémisti.
Kotleba a Sulík sú deťmi vtedajšej atmosféry, založenej na ponižovaní, vysmievaní sa a urážaní. V čase, keď ešte niektorí blogeri vypisovali oslavné texty na Sulíka, prenikal do verejného života tento druh malátnosti, poddávanie sa spoločensky prijateľnému hajzlovstvu a čoraz väčšieho odklonu od drzého ducha prvých mesiacov 90. rokov. Naučili sme sa s tým žiť.
Začali sme sa báť
Riaditeľka Divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici namiesto toho, aby vyzvala na odpor a podpornú zbierku pre medzinárodný festival, ponúka neonacistovi stretnutie a nabáda ho, aby si prišiel pozrieť predstavenie, hádam pochopí a peniaze jej vráti.
