Alain Besancon: Svatá Rus - Centrum pro studium demokracie a kultury, 2015, preklad: Josef Mlejnek
Besanconova kniha vyšla pôvodne v roku 2012, ale to, čo hovorí o ruskej lži, vyznieva až prorocky vo vzťahu k súčasným klamstvám Vladimira Putina a ruskej propagandy.
Existujú knihy, ktoré reflektujú minulosť, také ktoré reagujú na prítomné dianie a aj také, ktoré sa dotýkajú budúcnosti. Knihu Svätá Rus od Alaina Besancona, hoci to nebolo autorovým zámerom, by sme mohli zaradiť do všetkých troch kategórií naraz.
Jej hlavnou témou je vznik a vývoj ruskej identity a ruského sebaobrazu od prijatia kresťanstva v roku 988 až po nie také dávne obdobie komunizmu. V druhom pláne, v duchu cicerovského hesla, že história je učiteľkou života, nám pomáha pochopiť hlbší význam toho, čo sa deje na východ od našich hraníc na Ukrajine a v Rusku a napokon nám dáva tušiť aj to, akým smerom by sa mohlo Rusko vyvíjať v budúcnosti, ak prevážia minulé tendencie.
Ruská lož
Besancon je filozof pevne zakotvený v západnej intelektuálnej tradícii, a preto je jeho prístup k Rusku kritický v najlepšom zmysle slova, bez ideologických nánosov, čo vôbec nie je samozrejmé, lebo západní intelektuáli mali často sklon Rusko si idealizovať. Jedným zo znakov ruského nacionalizmu je, že je náboženský. V ponímaní ruského nacionalizmu je Rusko svätou, Bohom vyvolenou krajinou. Náboženský zápal sa niekedy prenášal aj na obdivovateľov Ruska zo Západu, ktorí sa tak nevedomky stávali ruskými nacionalistami. Autor svoj postoj vyjadruje slovami: „Neexistuje žiadny dôvod byť rusofilom alebo rusofóbom. Ja nie som ani jedno, ani druhé. V prvom rade ma znepokojuje naša dôverčivosť, naša naivita a naša netrpezlivosť.“
Hneď v prvej kapitole sa Besancon zaoberá témou ruskej lži. Podľa neho majú pojmy pravda a lož v Rusku iný význam než na Západe. Rusi rozlišujú medzi istinou a pravdou. Istina je faktická pravda založená na zhode tvrdenia so skutočnosťou. Oveľa dôležitejšia a vznešenejšia je v ich chápaní pravda v zmysle zhody s Bohom, ktorý je prvotným zdrojom pravdy a spravodlivosti.
Na istine veľmi nezáleží, preto ak niekto klame, nie je to až taká veľká chyba. Dôležitejšie je, aby bol v súlade s Bohom. Musí byť verný Bohu, pravoslávnej cirkvi a Rusku, čo je v ponímaní ruského nacionalizmu to isté. Západ je založený na aristotelovskom chápaní pravdy ako zhody tvrdenia so skutočnosťou. Aj na Západe sa klame, ale klamstvo sa berie ako niečo zahanbujúce, čo napríklad v prípade politika vyvoláva tlak na jeho odstúpenie. Ak klame ruský politik, tak na tom až tak nezáleží. Klamár môže byť chápaný, naopak, ako niekto prešibaný, ako hrdina, ktorý zvíťazil nad svojimi súpermi. Na pravde potom nezáleží a už vlastne ani nikto nevie, kde pravda je.
Pre nás, ktorí sme boli vychovaní v aristotelovskej logike, je ťažké pochopiť, ako môže byť niekto klamárom a zároveň byť verný Bohu a Rusku. V Rusku to možné je.
