Tretie predčasné voľby za tri roky, ku ktorým strháva Grécko demisia Alexisa Tsiprasa, sa dramatickosťou – dovnútra i pre Európu – nevyrovnajú predchádzajúcim dvom. To sa dá pečatiť aj s nejasným výhľadom pod Akropolu.
Sedem mesiacov „národnooslobodzovacieho“ boja s veriteľmi, do ktorých Tsipras vchádzal volaním „je koniec šetrenia, je koniec ponižovania Grékov“, neurobilo koniec ničomu. Naopak, ukončilo akurát opozíciu proti bailoutom, ktorých tretie, najtvrdšie, „schäubleoidné“ pokračovanie, podpísal Tsipras – tribún gréckej revolúcie – osobne.
Zatiaľ čo teda predchádzajúce voľby hrozili rebéliou Grékov, a tým uvrhnutím seba i eurozóny do chaosu, voľby, ktoré budú – pravdepodobne – 20. septembra, takúto hrozbu neobsahujú. Najmä vďaka Merkelovej, ktorej sa podaril „meisterstück“: Drezúra gréckeho komunistu na politika európskeho main streamu.
Iste, do mainstreamu Tsiprasovi ešte chýba kravata, no jeho šance sú aj po rozštiepení Syrizy – novú stranu zakladá 25 rebelujúcich poslancov – vo voľbách zrejme viac ako slušné. Zákon všeobecného hlasovacieho práva, že ak máte veľa charizmy a dosť drzé čelo, aby ste zapretie seba samého predávali ako najlepšie zo zlých riešení, tak je jedno, či ste za šetrenie, alebo proti nemu, platí aj v Grécku.
