Autor je tréner slovenskej hokejovej reprezentácie
Tú otázku som síce očakával, ale napriek tomu jej nerozumiem. Takže ak sa ma dnes niekto pýta, prečo som prijal ponuku viesť slovenský národný hokejový tím, odpovedám vždy rovnako: pretože reprezentácia sa neodmieta. Je to česť a výsada, ktoré sa drvivej väčšine ľudí nikdy nedostanú.
Vnímam atmosféru v hokeji
Samozrejme, aj ja vnímam procesy, ktoré poznamenávajú náš slovenský hokejový svet v posledných mesiacoch. Aj ja viem a cítim, že veľká časť našich súčasných a bývalých špičkových hráčov cíti istú krivdu. A niektorí dokonca ultimatívne vyhlasujú, že nebudú reprezentovať.
Možno teraz mnohých prekvapím, ale skutočne sa tým už teraz odmietam zaoberať. Osobne totiž nikdy neuverím, že ktorýkoľvek náš hokejový reprezentant dokáže odmietnuť reprezentovať. A každý z nás, ktorý mal čo i len jednu jedinú možnosť v živote obliecť si národný hokejový dres a pustiť sa do súboja so súperom, to určite chápe.
Musí to chápať. Pretože predstava, ako sedím doma na gauči, chytám ryby, hrám golf, venujem sa rodine alebo sa len tak niekde motám vo chvíľach, keď iní bojujú na ľade o česť slovenského hokeja, je nepredstaviteľná.
Pre mňa na sto percent a vôbec nepochybujem, že rovnako to cítia všetci – bývalí aj súčasní hokejoví reprezentanti.
Spor naštartoval nádej
Druhá vec je stav nášho hokeja ako takého. Máme naozaj čo zlepšovať a máme naozaj málo času. A teraz pravdepodobne prekvapím druhýkrát - cítim tu veľkú nádej a nesmierne veľa dobrej energie.
