Je veľkým úspechom migračnej politiky Slovenska, že dôvody uprednostňovania kresťanov, čo je oficiálna línia Fico & Kaliňák, sa v týždni dostali až do BBC, Spieglu, Daily Telegraph a Wall Street Journal. Papagáj rezortu vnútra, ktorý zahraničie informoval, si najmä za vysvetlivku, že nemôžeme prijímať moslimov, lebo na Slovensku chýba mešita, zaslúži nomináciu na hovorcu roka.
Môžeme sa aj zabávať, či naopak omdlievať, že so selekciou podľa konfesie, ktorú propagujú ako jediní v EÚ, sa Fico & Kaliňák ešte prezentujú tu doma ako hlas rozumu. (Pozri konflikt s europoslancami Smeru.) V skutočnosti sú hlasom hystérie, ktorá v migračnej vlne vidí iba dve krajné voľby – buď my, alebo oni, buď naše deti, alebo ich deti.
To, že tak veci nestoja ani omylom, však ešte neznamená, že uprostred sťahovania národov, aké nemá obdobu, máme rezignovať na kritickú skepsu len preto, lebo na čele štátu sú extrémisti, ktorí si slovenskú solidaritu vyložili ako 200 sýrskych kresťanov.
Milosť závetria, keď nie sme cieľovou ani tranzitnou krajinou, neizoluje Slovensko od veľkých starostí. Bez spoločnej návratovej politiky totiž hrozí zrútenie Schengenu. Ako minimum.
