Autor je spolupracovník Platformy MVRO.
Kedysi to boli bohaté tenistky, dnes je to náš sused so ženou s dvoma malými deťmi. Žijú síce na predmestí Londýna, ale z domoviny vlastne nikdy neodišli. Volajú starej mame pre recept na ten skvelý koláč z poslednej oslavy, čítajú slovenské noviny – napríklad tento článok – na smartfóne cestou do práce, počúvajú slovenské rádio. Transnárodní migranti.
Niekoho v zahraničí má asi každý z nás. Bratanca, sestru, kamarátov z ulice. Motiváciou väčšiny sú pracovné príležitosti, mnohí sa do zahraničia vyberú za vzdelaním a späť domov sa im už nechce, ďalší zas hľadajú iný spôsob života kdesi na pláži v juhovýchodnej Ázii.
Evolúcia migrácie
Ľudia migrujú odnepamäti. Premiestňovali sme sa za potravou či lepšou klímou. Koniec koncov, práve vďaka migrácii sa nám podarilo rozptýliť z východnej Afriky do celého sveta, počas ľadových dôb prekonávať odhalené morské šije medzi Amerikou a Áziou či medzi pevninou a indonézskym súostrovím, a pomalým tempom – povedzme 20 kilometrov za generáciu – sa dostať do každého kúta Zeme. Zlatý vek planetárnej migrácie mal však prísť až neskôr.
Migráciu na globálnej úrovni v 19. storočí podnietili aj lepšie podmienky na cestovanie. Konskú silu vystriedala para, z kočov sme prestúpili do vlakov, neskôr do áut a lietadiel.
Svoj diel k zrýchleniu migrácie pridali aj stále lepšie a lepšie komunikačné možnosti. Kedysi trvalo listu dôjsť do Ameriky niekoľko týždňov, dnes sa tam náš hlas prenáša v reálnom čase. A na dôvažok zadarmo.
Rýchlejšie a lacnejšie
Technológie dnes dosiahli takú úroveň, že nielenže ľuďom umožňujú veľmi rýchlo sa presunúť prakticky na ktorékoľvek miesto sveta, ale im zároveň tiež umožňujú neprerušiť kontakt s domovom.
