Ak sa napríklad spisovateľské organizácie ocitnú v spore, ktorá z nich má právo hovoriť za spisovateľov, môže sa to stať predmetom diskusie či pobavenia. Vážnejšie je, ak samozvaná Asociácia slovenských vojakov svojím názvom vyvoláva dojem, akoby vystupovala za ozbrojené sily.
Pritom sa dnes už vyjadruje nielen k otázkam, akú výzbroj či sociálne zabezpečenie by vojaci mali mať. Jej posolstvá sú politické a narysované podľa šablóny proputinovskej propagandy: asociácia obviňuje Andreja Kisku za jeho postoje k Rusku či ukrajinskej kríze a kladie si otázku, či sa prezident nedopúšťa vlastizrady. Kritizuje NATO, tvrdí, že Slovenská armáda nechráni slovenských občanov. A v neposlednom rade vyvoláva paniku pred utečencami.
Je zarážajúce, ak sa takýmito bludmi oháňa spolok blízky ozbrojeným silám, resp. sa tak tváriaci. Súčasný šéf ASV už vojakom nie je. Otázkou je, či sa členmi jeho spolku vôbec príslušníci armády môžu stať. Ich povinnosťou je predsa brániť Slovenskú republiku a jej záujmy. A teda aj byť lojálnymi k zahraničnopolitickej orientácii krajiny a jej členstvu v NATO.
Ako by vojaci sympatizujúci s ASV v prípade potreby plnili rozkazy?
