Všetci tí investori, ktorí cítia krivdu, že pondelňajší masaker na trhoch ich obral o peniaze, tým len potvrdzujú, že čínsky kúpeľ ich zastihol po práve a zásluhe. Keď totiž stratou 30 percent hodnoty ukončili čínske akcie v júni divokú jazdu predchádzajúcich období, muselo už biť do očí i každému laikovi, že napriek tzv. neortodoxným opatreniam pekinskej vlády je čínska situácia tehotná ďalšími rizikami už v blízkej budúcnosti.
Zrejmé tiež je, že domino, ktoré sa šíri zo Šanghaja, nie je posledná epizóda, ale príznak systémového defektu čínskej ekonomiky, ktorá roky fičala na steroidoch úverovej expanzie, čo teraz prestali účinkovať.
Principiálne sa čínska bublina nelíši od americkej úverovej, ktorá praskla pred a po Lehman Brothers. Rozdiel – príjemný - je v uzavretosti finančného trhu „ríše stredu“ a nízkom rozšírení tzv. toxických produktov, čo svet zrejme uchráni pred kaskádovitým šírením nákazy medzi bankami.
