Leila a Arif Junusovci. (Foto: SITA/AP)TEXT: Petra Procházková
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novín.
[/content]
S edela predo mnou, s veľkými čiernymi očami, a za celý čas sa ani raz neusmiala. Prečo aj. „Vlastne je to rozsudok smrti,“ povedala ticho. Po celý čas hovorila akoby bez emócií. Nezvyšovala hlas, neplakala, nerozčuľovala sa. „Ak sa mi nepodarí dostať ich z väzenia teraz, už nikdy ich neuvidím.“
Dnes dvadsaťdeväťročná Dinara Junusová je jedináčik. Jej rodičia sú azerbajdžanskí ochrancovia ľudských práv Leila a Arif Junusovci, momentálne za mrežami. Dinara je na slobode. Matka s otcom urobili v roku 2009 to najťažšie rozhodnutie, aké môžu rodičia urobiť - poslali svoje dieťa do bezpečia a riskovali, že sa s ním už neuvidia. Aj oni mohli v Holandsku bez problémov získať azyl. Namietajú moralisti.
Ani ja si pri pohľade na krehkú a do značnej miery naivnú, bezmocnú Dinaru nedokážem predstaviť, že by som svoje dieťa vymenila za obranu ľudských práv, za zápas so systémom, ktorý je síce odporný, ale nijako nevyzerá, že by sa mal zrútiť. Lenže ja nie som Leila Junusová.
Leila a Chadídža
„Nebojím sa smrti. Nebojím sa väzenia... Ako každá matka však dúfam, že môj muž prežije a moja dcéra sa nestane sirotou,“ napísala Leila Junusová vlani v máji, keď si ešte mohla užívať slobody. Tušila však, že jej nekompromisné postoje nezostanú bez trestu. Zrejme však dúfala, že režim azerbajdžanského prezidenta Ilchama Alijeva ušetrí o niečo umiernenejšieho manžela, plachého historika, vedca a človeka, ktorý celý život zasvätil hľadaniu mierového riešenia konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Lenže neušetril.
Leila sa v niečom veľmi podobá mojej priateľke, novinárke Chadídži Ismailovovej. Tú zatkli v decembri 2014. Prokurátor pre ňu požaduje deväť rokov väzenia. Vraj podnecovala svojho kolegu na spáchanie samovraždy, neplatila dane, podvádzala, a vôbec škodila azerbajdžanskému štátu, ako mohla. V skutočnosti Chadídža len písala o zničujúcej korupcii, do ktorej je zapletený aj prezidentský klan Alijevovcov.
Keď som Chadídžu videla naposledy v Prahe, s odhodlaným výrazom mi vysvetľovala: „Vieš, ja nechcem deti. Pretože cez ne by som bola zraniteľná, vydierateľná.“ A deti nemá. Nemá nijaký súkromný život. Keď sa oň pokúsila, nainštalovala jej tajná služba do spálne kamery tak, aby bolo vidieť, ako so svojím vtedajším priateľom dokonale špiní azerbajdžanské tradície a moslimskú vieru. Chadídža na to odpovedala ďalšími článkami o zločineckej podstate režimu.
Myslím, že vtedy ešte nevylučovala možnosť spojiť profesionálny a osobný život. Chudla, dala si v Turecku operatívne zmenšiť žalúdok, mala partnera. Dnes je za mrežami. Bez partnera, s väzenskou diétou.
Špina a ďalšia špina
Dinara, dcéra nepriateľov azerbajdžanského ľudu, je z iného cesta. Miluje svojich rodičov a boj za pravdu či mier by nikdy nevymenila za možnosť byť s nimi.
