Boli časy, keď ľudia čítali knihy, časopisy, noviny, neskôr sledovali televíziu a sem-tam si všimli nejakú reklamu. Dnes je to naopak: Reklama sa stala hlavným zdrojom zábavy a poučenia. Obklopuje nás všade, nestačia jej bilbordy lemujúce ulice, stavia si pomníky v podobe megabordov na obrích stračích nôžkach, svietiacich a blikajúcich plôch.
Nejeden reklamný výtvor by mohol konkurovať megalomanským sochám z čias komunizmu a pri pohľade na ne by bola aj Stalinova kamenná tvár na pražskej Letnej zbledla závisťou.
Pite, nech ste dospelí!
Sú to často posolstvá, ktorých jedinou šancou je, že ak sa stokrát opakovaná lož stane pravdou, potom sa aj stokrát opakovaná somarina dozaista jedného dňa stane múdrosťou. Dozvieme sa, kto je jednotkou v čerstvosti na bilbordoch, ktoré rozhodne nepôsobia čerstvo, vyzerajú skôr ako zažltnuté obrázky vystrihnuté z magazínov zabudnutých na povale.
Na priečelí istého bratislavského domu človeka uteší konštatovanie, že môže „stárnúť do krásy“, lebo raz darmo, bilbordy nie vždy prechádzajú jazykovými korektúrami. Reklamy mobilných operátorov sú samostatnou kapitolou.
Rozruch vyvolali plagáty vyzývajúce adolescentnú mládež, aby pila tvrdý alkohol. Nie pre chuť, ale preto, aby dievčiny dokázali, že nie sú poslušné dcérenky, chlapci, že nie sú mamičkinými synáčikmi a podobne. Nestačí piť, treba v delíriu niekomu vynadať, spôsobiť dopravnú nehodu či aspoň rozmlátiť autobusovú zastávku a povracať chodník.
