Vítať zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, čo včera schválila vláda, je od autora, ktorý bol v minulosti proti, sebakritika. Ale nech.
Chce to po nás EÚ, ktorej ho dlhujeme roky, a s čerstvým príbehom Váhostavu na pamäti sa protestuje ťažko. Veď kľúčový princíp, ktorý návrh zavádza, teda že penalizovať právnickú osobu bude možné aj bez dokázania viny fyzickej osoby, by sa dal zrejme aplikovať na firmu, v ktorej nikto konkrétny zákon – údajne – neporušil, len po nej zostali mraky nevyplatených faktúr.
Teda, samozrejme, dal by sa aplikovať, keby na prokuratúre bola „politická vôľa“. To je jedna pochybnosť, sú však aj ďalšie.
Z okruhu dotknutých subjektov návrh vyníma orgány štátu, čo zakladá nerovnosť pred zákonom o to háklivejšiu, že práve moc štátu schválenie normy ešte zvýši, keďže môže fungovať aj ako palica na nepohodlné právnické osoby, ktoré by mohli byť vydierané cez tento zákon aj trestom hrdelným – zrušením.
Aha, že súdy sú nezávislé... Ešteže tak. Aj keď na konečné znenie si (radi) počkáme, musí byť veľmi presné, aby také firmy, ktoré sa správajú férovo a nikoho neokradli, mohli spávať bez obáv, že skôr či neskôr ich niekto nezačne vláčiť po súdoch.
