Autorka je členka Konfederácie politických väzňov, poslankyňa za OĽaNO
Prihodilo sa mi zúčastniť sa po sebe na dvoch podujatiach, na ktorých sme spomínali na hrôzy predošlého režimu.
Na výročie okupácie 21. augusta som si tak ako v minulých rokoch pripomenula na pietnej spomienke pri Univerzite Komenského v Bratislave Danku Košanovú a ostatné obete augustových udalostí v roku 1968.
O deň neskôr som zas v Leopoldove spomínala na nespravodlivo prenasledovaných a protiprávne väznených ľudí, ktorí boli nepohodlní komunistickému režimu. Ako to súvisí? August 1968 bol pokusom odstrániť nespravodlivý totalitný režim nastolený po roku 1948.
Kto boli nepriatelia?
Nesmieme zabúdať na ľudí, ktorých komunistický režim likvidoval občiansky a nezriedka aj fyzicky. Zo zloby, z nenávisti, zo strachu a často len tak „na výstrahu“, alebo aj omylom. Nesmieme zabúdať ani na ich manželky, deti a ďalšiu rodinu, ktorá takisto trpela.
Viem, o čom hovorím. Sama pochádzam z takejto rodiny. Viem, čo s otcom (a s celou rodinou) spravilo nespravodlivé väzenie, kam ho strčili ako triedneho nepriateľa, teda nepriateľa robotníckej triedy.
V čom spočívalo jeho „nepriateľstvo“? Jednoducho sa snažil pokračovať v rodinnej tradícii a spravoval tehelňu, ktorú založil jeho starý otec v roku 1882 a zmodernizoval jeho otec po roku 1901. Tehelňa dávala prácu ľuďom z okolia, také to bolo nepriateľstvo.
