SME

Milan Lasica: Typické pre našu spoločnosť je, že Slováci všetko vydržia

Milan Lasica: Typické pre našu spoločnosť je, že Slováci všetko vydržia

O slovenskej spoločnosti vie vypovedať so znalosťou veci a uhlom pohľadu jemu vlastnými.

Začiatkom februára mal 75 rokov. Nielen vek je však v jeho prípade predpokladom, aby mohol o slovenskej spoločnosti vypovedať so znalosťou veci a uhlom pohľadu jemu vlastnými. Milan Lasica.

AUTOR: Róbert Kotian

[content type="longread-pos" pos="left"]

Píše Róbert Kotian, moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport. [/content]

Ste ešte niekedy zaskočený tým, čo vidíte okolo seba?

„Viete čo, veľmi ani nie, lebo všetko som už zažil, takže dá sa povedať, že som na všetko zvyknutý. Ale sú také veci, ktoré ma pobavia. Jedna z nich napríklad je, že najväčším bojovníkom za súdnu spravodlivosť je Štefan Harabin. To sa mi zdá mimoriadne zábavné. A zábavné je aj to, že vo väčšine tých vecí, ktoré teraz hovorí, má pravdu.“

Toto sa nedá vymyslieť.

„Nie, toto musí priniesť život. Lebo keby ste to vymysleli, tak vám povedia, že je to vymyslené.“

Na začiatku 19. storočia urobili zo zločinca a bývalého galejníka Vidocqa policajného veliteľa v Paríži. Nikto ho nemohol oklamať, lebo poznal všetky zločinecké fígle. Podľa mňa málokto vie viac o svinstve a zvrhlostiach v slovenskej justícii ako Harabin.

„To určite. Nie veľa, ale naozaj všetko. Niektoré aj sám vytvoril.“

Z tohto hľadiska je naozaj kompetentný kritik. Nedávno som na facebooku videl vtip, že stretne sa Maďar, Žid, homosexuál, utečenec a klimatická zmena a majú si vyžrebovať, kto môže za to všetko zlé, čo je na Slovensku.

„Určite vieme nájsť, kto za to môže, ale najprv sa musíme sťažovať, ako veľmi je zle. V tomto sa nelíšime od našich stredoeurópskych susedov. Nedávno som sa stretol s pani Ovesny-Straka, ktorá bola dlhé roky šéfkou Slovenskej sporiteľne a potom sa vrátila do rakúskeho Salzburgu. Spýtal som sa, ako sa jej páči v Salzburgu a ona povedala, že si nemôže zvyknúť na rakúsku mentalitu, že čím sa majú lepšie, tým viac sa sťažujú.“

Teda aj Rakúšania?

„Takže si myslím, že ide o podunajskú záležitosť. Aj Česi to majú, hoci nemajú Dunaj.“

Viem si predstaviť, že mnohí Slováci by sa sťažovali, ak by žili v Rakúsku. Je to možné.

„Naozaj je to tak, že čím sa má človek lepšie, tým je nespokojnejší, čo by mohlo byť aj pozitívne, keby to bolo motivujúce. Keď to vyvoláva len nechuť, tak to je o ničom.“

Zažili ste toho strašne veľa - slovenský štát, krátke obdobie pred nástupom komunistov, drsné 50. roky, odmäk v 60. rokoch, v 70. rokoch normalizáciu, potom Gorbačovovu perestrojku, zmenu v 89., krátky spoločný štát, potom zase ten slovenský za Mečiara. Všimli ste si niečo, čo je pre našu spoločnosť typické, napriek všetkým týmto zmenám?

„Jedna z vecí, ktorá je typická pre našu spoločnosť, je, že Slováci všetko vydržia.“

Niečo ako Jozef Mak od Cígera-Hronského?

„Slováci všetko vydržia, pretože sú uspôsobení do istej miery na poddanstvo. Tam ešte ich mentálna pamäť siaha, vtedy bolo treba veľa vydržať. To, že sme a existujeme, je naša základná vlastnosť, napriek všetkému, čo sa deje.“

Takýto postreh svojho času napísal Paľo Vilikovský v knižke Večne je zelený (1989), kde práve ako vy spomínal, že Slováci vidia svoj zmysel vo svojej existencii, že to, že sme, nie je len tak, a teda buďme aj ďalej.

„Viete, my nerozlišujeme medzi pojmami žiť a prežívať, ide o dve rôzne veci. Áno, ale my skôr prežívame a považujeme to za žitie.“

Považujete to za vynútené?

„Považujem to za istý fakt, daný stav, ktorý je určený aj vzdialenou minulosťou, však sme prežili aj turecké vpády. Ja aj Labuda sme toho dôkazom, keďže sme z Hontu, kde sa pohybovali Turci a zanechali svoje stopy, aj genetické.“

Cítite v sebe nejaký turecký gén?

„Labudova matka bola hotová Turkyňa ako z nejakého filmu. Takže je možné, že takéto stopy sú tam, ale aj povahové črty prispôsobovania sa. Nám to hovoril jeden profesor na jedenásťročnej strednej škole. Pán profesor bol ešte stará garda, už končiaca, a keď nám počas suplovania na hodinách občianskej výchovy hovoril o antických bájach a mýtoch, počúvali sme s otvorenými ústami. Podľa neho je prejavom inteligencie prispôsobivosť.“

Áno? Ako to odôvodňoval?

„Myslel to samozrejme tak, že v istých situáciách sa viete orientovať. Ale keby sme zobrali ako vzorku, že prejavom inteligencie je prispôsobenie, tak sme šialene inteligentní.“

Ferko Mikloško ešte ako predseda SNR raz povedal pani Thatcherovej, že na našom území sa premleli Tatári, Turci, Maďari, Nemci, neskôr aj Rusi a Česi - a všetci sú už preč, iba my sme tu stále. Asi sme predsa len odolnejšia spoločnosť. Vždy sme však boli v menšinovom postavení, ešte aj v komunistickom Československu. Nemáte pocit, žeby sme tým našim dnešným menším bratom mali preto viac rozumieť?

„Možno je v tom istá logika. Pozrite, keď sme boli menším bratom voči Čechom, tak sme žiadali väčšie práva a chceli sme byť partnerom, čo bolo celkom logické. Teraz keď menšinoví Maďari žiadajú väčšie práva, sa nám nejako zvlášť nepozdáva.“

Zabudli sme už na to, že sme boli v tej pozícii? Zabudol vôl, že teľaťom bol?

„Nie, tu skrátka nefunguje takáto logika. Funguje len vtedy, keď my chceme svoje. Ale keď chcú aj iní, to sa nám už nezdá.“

Trošku irituje, ako väčšinová spoločnosť vníma Maďarov, homosexuálov, teraz niekoľko stoviek utečencov. Možno ste zachytili ten brutálny prípad pani na vozíčku, ktorej chcú susedia zbúrať rampu, pretože je vraj hlučná. Kde sa to berie?

„My sme si tú demokraciu, ktorá ako keby tu bola, nevybojovali, ale ako keby nám ju niekto dodal. Raz povedala jedna moja spolužiačka, ktorá bola dokonca ministerkou za HZDS, že demokracia je teror väčšiny. Takto ju my vnímame. Že väčší berie. Ale ja si myslím, že je to presne naopak, že demokracia je uznávanie práv menšiny.“

Je to asi menšinový názor. Necítite to tak?

„Určite menšinový. Preto u nás tak demokracia aj vyzerá. “

Zvykli ste si na to, že ste väčšinou v menšine?

„Ja som ani nemal možnosť si zvyknúť na iné. Nikdy.“

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Právo na blbosť (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na pondelok

Právo na blbosť (Sliacky)

Rada. Národná rada (kreslí Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).

Aféra strieda aféru (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na piatok

Hladký priebeh rokovaní (Vico)

Námestia (kreslí Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).

Skúška z dospelosti (Mandor)

Mandorova protikorupčná karikatúra

Skúška z dospelosti (Mandor)

Ide to hladko (kreslí Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).

Hladký priebeh rokovaní (Vico)
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop