Autor je prodekan FiF UK v Bratislave
Akreditačná komisia koncom minulého týždňa prezentovala výsledky komplexnej akreditácie, ktorá sa začala v júni 2014 a ukončiť by ju mali v najbližších týždňoch vyjadrenia ministra školstva Juraja Draxlera, ktorý na základe odporúčaní Akreditačnej komisie vydá vysokým školám a ich fakultám príslušné rozhodnutia.
Téma kvality či nekvality vysokoškolského štúdia sa aj vďaka komplexnej akreditácii v posledných mesiacoch stala predmetom mediálneho záujmu a dokonca aj záujmu predstaviteľov slovenskej vlády (vrátane premiéra Roberta Fica).
Komplexná akreditácia predstavovala veľkú administratívnu záťaž pre samotné vysoké školy, ktoré museli pripraviť podrobné podklady o svojej činnosti za roky 2008 až 2013 (a tu treba pozitívne oceniť, že na rozdiel od predchádzajúcej komplexnej akreditácie spred šiestich rokov sme väčšinu dokumentov odovzdávali iba v elektronickej podobe), ale aj pre členov Akreditačnej komisie a jej pracovných skupín, ktorí sa týmito materiálmi museli „prehrýzť“ a jednotlivé fakulty aj osobne navštevovali.
Výskum a doktorandi
Kvalite práce Akreditačnej komisie by podľa môjho názoru prospelo, keby sa podarilo v čo najväčšej miere potlačiť osobné väzby a prípadné animozity medzi akreditujúcimi a akreditovanými. Tiež treba zabezpečiť, aby v jednotlivých pracovných skupinách pôsobili naozaj špičkoví odborníci. Nehovoriac už ani o tom, že by do celého procesu bolo vhodné zapojiť vo väčšej miere aj rešpektovaných odborníkov zo zahraničia či z prostredia Slovenskej akadémie vied.
Z vyjadrení reprezentantov univerzít, ktorým na základe výsledkov hrozí, že prídu o status univerzitnej vysokej školy, je zrejmé, že teraz nasleduje kľúčová fáza celého procesu, v ktorej už relatívne objektívne kritériá Akreditačnej komisie nebudú jediným meradlom, ale do hry vstúpia aj iné faktory.
