Každý, kto mal šťastie byť aspoň raz na rodičovskom združení, vie, ako ťažko sa už len rodičia žiakov jednej triedy dohadujú na tom, čo je pre ich deti najlepšie. O to zložitejšie je hľadanie širšej spoločenskej zhody v otázke, aké by školstvo malo byť. Prísne podľa singapurského modelu alebo liberálne ako v Škandinávii?
Malo by byť určite modernejšie a pestrejšie, teda by malo ponúkať viac možností. Pretože, úprimne povedané, model, podľa ktorého majú deti sedieť v laviciach s rukami za chrbtom a nalievať si do hláv vedomosti – často zbytočné – zotrváva u nás ešte z čias Rakúska-Uhorska.
Pedagóg a psychológ Miron Zelina oprávnene kritizuje snahu zlepšiť kvalitu vzdelávania jednoduchým pridávaním hodín do rozvrhu. Zaráža tiež množstvo poznatkov, ktoré sa žiaci memorujú bez ohľadu na ich využitie.
Máme humanistické školstvo, no nároční v ňom nie sme, hovorí Miron ZelinaČítajte
Bifľujú sa vzorce vo fyzike či v chémii, no neučia sa rozumieť zákonom prírody a vesmíru. Preberajú tráviaci trakt kuvička vrabčieho, no nerozpoznajú lastovičku od belorítky, nezískavajú schopnosť vnímať so záujmom a obdivom prírodu okolo seba. Drvia sa mená spisovateľov či básne naspamäť, no nezískavajú vzťah k literatúre ani schopnosť sa vyjadrovať.
