Dnes sa už iba málo vecí zastaví na hraniciach - určite nie filmy, hudba, peniaze či obchod - ale politici často áno. Príšerná reakcia strednej Európy na pokračujúcu katastrofu odráža túto asymetriu.
Podobne ako jedna krajina nemôže vyriešiť problém klimatických zmien, takisto sa nemôže popasovať s migrantskou krízou. Nemecko vraví, že utečencov privítajú, tí sa tam však musia nejako dostať. Maďarsko povedalo, že postaví múr, aby zastavilo prílev utečencov, to však iba vyvolalo paniku a urýchlilo príchod ľudí do krajiny. Reakcie medzi krajinami Visegrádskej štvorky sú od hlúpych cez rasistické až po vskutku desivé.
Slovensko uviedlo, že prijme iba kresťanov. A čo židia, pán premiér Fico, sú vítaní na Slovensku? Česko zobralo rátanie utečencov doslova a píše čísla na ich predlaktia. V slovách a skutkoch, takéto incidenty - dokonca nezamýšľané - odzrkadľujú temné časy. Maďarský premiér Viktor Orbán včera v Bruseli označil utečeneckú krízu za nemecký problém, ale scény zo železničnej stanice Keleti v Budapešti nasvedčujú tomu, že je to prinajmenšom čiastočne aj maďarský problém.
Vysvetlenie tejto jedovatej rétoriky do veľkej miery, ale nie úplne, môžeme zredukovať na domácu politiku, ktorá skresľuje multinárodnostné riešenie problémov. Poľsko má voľby o šesť týždňov a vláda je obozretná, aby nebola pripravená o voličov, ktorí sú ešte viac vpravo. Na Slovensku je veľký rozdiel medzi predošlou koalíciou Smeru a súčasnou verziou jednej strany, keď dokázala získať voličov aj z iných strán - menovite Slovenskej národnej strany. Medzitým sa Orbán pasuje s vážnou hrozbou od ultrapravicovej strany Jobbik.
