Tomáš Černák: Mladé roky Gustáva Husáka 1913 - 1939, Marenčin PT 2015.
Gustáva Husáka si väčšina z nás pamätá najmä ako jednu z hlavných postáv normalizácie, ktorá sa v posledných rokoch života stala tragickou figúrkou našich dejín.
Husákov život bol však plný zvratov, vzostupov a pádov. O tom, ako sa formovali osobné a politické postoje budúcej hlavy štátu, píše mladý historik Tomáš Černák v knihe Mladé roky Gustáva Husáka 1913 - 1939.
Z vôle Sovietskeho zväzu
Černák zvolil v knihe špecifický prístup, keď sa okrem samotného Husáka snaží priblížiť aj prostredie, v ktorom vyrastal a ktoré naňho vplývalo. Dozvedáme sa tak pomerne veľa nielen o jeho rodine, ale aj o školách, ktoré navštevoval, či organizáciách, v ktorých pôsobil.
Často to má svoj význam, ale niekedy sú súvislosti natoľko vzdialené, až sú zbytočné. Príkladom môže byť kapitola o Husákových spolužiakoch. Tá by mala význam, keby sa ich životy aj neskôr pretínali, ale väčšinou to neplatilo, a tak sú informácie o nich skôr príspevkom do zbierky kuriozít.
Dôležitejšie je však to, čo Černák písal o Husákovi a čo nám prezradil o jeho predvojnovom živote. Samozrejme, v knihe nechýba množstvo životopisných informácií, ale tie sú viac-menej známe a ľahko vyhľadateľné. Podstatou knihy je však snaha dopátrať sa k tomu, ako sa z Husáka stal taký človek a politik, aký sa z neho stal.
Zaujímavú charakteristiku Husáka predstavil v krátkom predslove Albert Marenčin starší, ktorý ho charakterizoval ako veľkú a tragickú postavu, ale zároveň bezmocného prezidenta, ktorý svoju úlohu prijal z pocitu zodpovednosti a z vôle Sovietskeho zväzu.
Homo politicus
Tento Marenčinov obraz muža, ktorý pôsobil v slovenskej politike šesť desaťročí, je dobrým východiskovým bodom na konfrontáciu s tým, ako nám ho predstavuje autor knihy.
V Husákovom živote je dôležité, že verejnú a politickú angažovať mal takpovediac v génoch. Jeho otec bol istý čas starostom Dúbravky a niekoľko rokov aj členom obecnej rady a predsedom školskej stolice (akejsi dozornej rady nad miestnou školou).
V tejto súvislosti je zaujímavé, že Husákov otec bol členom agrárnej strany až do jej zlúčenia s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. K ľudákom sa nepridal a po vojne vstúpil do Komunistickej strany Slovenska.
