[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/56/5680012/5680012.jpeg?rev=2" author="FOTO: PROFIMEDIA" longread-pos="full"]Bill Gates: „Ľudia prichádzali s úplne novými operačnými systémami, ale nám sa podarilo zaistiť taký objem výroby, že sme mohli znížiť ceny a predávať ďalej…“[/content]
Človek sa môže naraz sústrediť len na jednu činnosť; ak sa venuje viacerým súčasne, je veľká šanca, že vykoná šlendriánsku prácu.
TEXT: Peter Macsovszky
[content type="longread-pos" pos="left"]
Píše Peter Macsovszky, spisovateľ a publicista.
[/content]
S martfóny, ajpody, uacappy, fejsbuk… Ľudia sú takí zaujatí týmito hračkami, že na uliciach vrážajú do seba, padajú do kanálových otvorov, spôsobujú autonehody. Piloti dopravného lietadla „zabudnú“ pristáť a minú cieľ o vyše 200 kilometrov. Nehovoriac o rušňovodičoch, ktorí si nevšimli červené svetlo. Žeby takto sa prejavoval civilizačný pokrok?
„Pokrok sa mi spája s hlukom dopravy, so všetkým tým činorodým ruchom na cestách,“ píše vo svojej knihe Laserová romance 2 český spisovateľ a prekladateľ Ladislav Šerý. A pokračuje: „Dnes sa pracuje a žije na cestách, na cestách stojí celá ekonomika, z mestských ulíc sa stali cesty, bez ciest by sa všetko prepadlo o sto rokov naspäť, to by bola úľava, predstav si to, navrhujem začať znova, raz na to aj tak musím nájsť odvahu, začať znova a dozerať na tých darebákov, ktorí by jednostaj chceli niečo zlepšovať…“
Z tohto výroku, nech už bol myslený akokoľvek, si vyberiem dve slová: hluk a zlepšovať. Keď zalovím v spomienkach na časy socialistické, tak sa mi vybaví, že pokrok sa (už vtedy) hlásal akosi prihlučne. Prvomájové sprievody, spartakiády, stranícke zjazdy, vysielanie obecného rozhlasu, dychovky, vojenské a budovateľské pesničky. Všade bolo prítomné slovo pokrok – pokrokové myšlienky, pokrokové umenie, pokrokový pokrok. Lebo, pozor, pokrok mali aj buržuji, ale ten bol, samozrejme, nepokrokový.
V súčasnosti sa hluk pokroku podľa mňa zintenzívnil. Bude to asi tým, že je nás na zemeguli viac, lepšie sme prepojení a ustavične informovaní. Také hory, jazerá a púšte, kde by si naša duša mohla na okamih oddýchnuť, už takmer neexistujú. Všade nás bombardujú údaje – vyžiadané i tie, o ktorých si druhí myslia, že ich potrebujeme. Naše mysle sú ako tie čínske vrabce, ktoré museli lietať do úplného vyčerpania.
Oceľ a vrabce
Cesta do pekiel je dláždená dobrými úmyslami. Určite i diktátor Mao Ce-tung chcel pre svoj ľud len to najlepšie. Ako každý tyran. A tak sa koncom 50. rokov pustil do ambiciózneho projektu. Volalo sa to Veľký skok.
