Autor je filmový teoretik a kritik
Tak som videl toho nového Woodyho Allena, filmársky len taká rozhlasová hra, pravdaže, ale ten interpretačný posun problému nastoleného Dostojevským je úchvatný – nadaného intelektuála Raskoľnikova (autora citátu v názve článku) koncom 19. storočia výčitky svedomia donútia sa priznať a trest preňho znamená vykúpenie, mladý profesor filozofie v 21. storočí začne po vražde zabíjať svedkov, aby neskončil vo väzení. Keďže Rodion Romanovič Raskoľnikov nepoznal relativizujúcu filozofiu 20. storočia, nevedel, že sa priznávať vlastne vôbec nemusí!
Film sa volá Iracionálny muž. Profesor Abe Lucas na malej univerzite prednáša Kanta, hlavne však existencializmus Sartra, Heideggera a Husserlovu fenomenológiu. Vraždí viacmenej z rovnakých pohnútok ako Raskoľnikov, i keď to Allen maskuje akýmisi modernými depresiami. Podobne ako jeho ruský predchodca vraždou urobí svet aspoň o trochu lepším, veď nakoniec, kto z čitateľov Zločinu a trestu má rád tú hnusnú priekupníčku Ivanovnu a kto z divákov Iracionálneho muža by mal rád hnusného sudcu Spanglera?
Abe sa na rozdiel od Roďu po vražde vzchopí, tento čin si z filozofického hľadiska zdôvodní a obháji (i keď na začiatku, kým bol ešte sympatickým stratencom, nazýval filozofiu verbálnou masturbáciou). Konečne dospel k nejakému reálnemu rozhodnutiu. Tým vyriešil nielen existenciálne zúfalstvo, ale aj dočasnú impotenciu a jeho život začne konečne za niečo stáť. A iracionálny sympatiak hrajúci ruskú ruletu a neustále pijúci škótsku sa stáva smiešnym človekom maskujúcim stopy so snahou odstraňovať svedkov.
