Autor je docent na Chemickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave
Tragédia slovenského vysokého školstva nie je v tom, že Akreditačná komisia, poradný orgán vlády, cez komplexnú akreditáciu zistila, že (zatiaľ) päť inštitúcií so ctihodným názvom univerzita nespĺňa stanovené kritériá a indikátory, aby naďalej mohli byť univerzitami v plnom slova zmysle.
To je faktografia, vo viacerých prípadoch opakovaná, keďže s výnimkou UVL dotknutým (a ďalším) hrozil rovnaký osud už po predchádzajúcej komplexnej akreditácii. Súčasťou skutočnej tragédie slovenského vysokého školstva je, okrem ostatného, postoj týchto vraj univerzít prezentovaný v súčasnosti zverejnenými názormi ich rektorov na výsledky komplexnej akreditácie.
Žiadny pokus aspoň vysvetliť, či nebodaj pokus o argumentáciu, prečo je výsledok vysokej školy, ktorú vedú, opakovane taký mizerný. Nič podobné, len opakovaný pokus premenovať mizerné výkony na administratívne nedostatky, ktoré sa „ľavou zadnou“ dajú odstrániť. A výsmech do tváre tým, ktorí šesť rokov pracovali a podávali výkony. A prečo je také čosi možné? Lebo zákon, ako na to upozornil aj minister školstva.
Zákon umožňuje absurdné opravy
Áno, zákon je v oblasti zabezpečovania kvality vysokých škôl od svojho začiatku napísaný zle. Na jednej strane obsahuje najdrakonickejšiu možnú sankciu za nedodržanie ustanovení o vnútornom systéme kvality, ktorou môže byť návrh na zrušenie vysokej školy (§ 87a ods. 8 zákona 131/2002). Na druhej strane § 85 ods. 2 toho istého zákona umožňuje nekvalitným vysokým školám v nekvalite pokračovať napriek výsledkom komplexnej akreditácie.
Lebo po negatívnom výsledku je ministerstvo uvedeným ustanovením zaviazané. Totiž „ak univerzitná verejná vysoká škola nespĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 14, ministerstvo vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedo statkov a do jedného roka od doručenia výzvy podala správu o ich výsledku“.
