„Zatiaľ chodím na kurz nemčiny, ale gramatika je ťažká. Veľmi sa snažím, lebo bez dobrej znalosti jazyka...“ žena rozhodí rukami. Tieto vety odzneli v angličtine. Štyridsiatnička s blond melírom, ktorá nakrúcala situáciu na nástupišti viedenskej stanice Hauptbahnhof na svoj mobil, bola v Sýrii novinárkou. Do Viedne prišla pred rokom a teraz vyšla na stanicu, aby pomáhala pri prechode rodákov, ktorí prichádzali z Budapešti.
Čo potrebujú? „Teraz už nič,“ hovorí. Nasadajú na vlak do Frankfurtu. Ďalšie vlaky sa vypravujú z Westbahnhof, kde organizácia pripomína akýsi orchester dobročinnosti poháňaný hrdosťou, že sa miestni dokázali takto zorganizovať pod taktovkou šéfa železníc. Rakúske železnice vytlačili plagát, na ktorom po anglicky a arabsky hovoria: sme na vás pripravení, ste v bezpečí.
V britskom Guardiane sa dcéra gastarbeitrov pýta, čo bude ďalej. „Čo sa bude diať, keď si budú utečenci žiadať viac než len fľašu vody a krajec chleba?“ Podobná otázka v týchto dňoch sužuje mnohých Slovákov, no motivujú ich iné pohnútky.
