Hlas Andreja Kisku, ktorý zaburácal v pondelok, mal na jednej strane najsprávnejšie načasovanie. Pred stretnutiami na európskej úrovni ho totiž vláda musí vnímať ako výzvu na korekciu v utečeneckej otázke. Že ju nevypočuje, je iná vec.
Prezident splnil, čo bol dlžný podobne zmýšľajúcej verejnosti. Na druhej strane, keby prehovoril skôr, tá verejná a politická debata, ktorej sám vyčítal oneskorený začiatok (kvóty), by bola azda racionálnejšia a vo svojom hlavnom koryte nebola až taká nasiaknutá negatívnymi emóciami.
Je fajn pocit, že so všetkým, čo prezident povedal, sa dá súhlasiť dokonca aj z pozície, ak niekto nie je fanúšikom nespútanej migrácie.
Slová o charaktere a srdci Slovenska, o ktoré sa vedie zápas, môžu znieť aj pateticky, avšak zočivoči tragédiám takpovediac za humnami majú svoj lapidárny obsah.
Prezident dal návod aj opozícii, že hoci má pred voľbami, postaviť sa hoci väčšine je štátnickejšie, než dať sa ňou vláčiť s hlavou v piesku.
Kiska sa vymedzil voči Ficovi: Postoj k utečencom určí charakter SlovenskaČítajte
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
