Autor je spisovateľ, básnik a prekladateľ
To, že som sa narodil v roku 1936 – práve keď architekt Harminc dostaval nový žilinský evanjelický kostol – a že môj krst bol prvým obradom, ktorý sa v ňom konal – a že ma krstil pán biskup Ruppeldt – je pomerne známe, aj keď sám sa na to nepamätám. Zato veľa pekných spomienok mám na ten kostol z času, keď som tam takmer každú sobotu mieril na stretnutia dorastu evanjelickej mládeže. A tieto spomienky sú spojené aj s osobnosťou pána farára Vladimíra Marenčiaka, ktorý sa narodil pred sto rokmi 3. septembra 1915.
Bol to mimoriadne kultúrny človek, ktorý si všímal aj to, že viacerí z nás majú literárne ambície – a radil nám, čo si máme prečítať, aby sme tie ambície zveľadili. Dodnes prispievam do Julom Vanovičom obnovenej Lukáčovej Tvorby, ktorá práve v časoch našej puberty pod tlakom vtedajšieho režimu zanikala – pán farár Marenčiak mal však odložené aj jej staršie ročníky a čísla. On mi dal vtedy do ruky ten vynikajúci časopis, viem si spomenúť aj, ktoré číslo ma nabádal prečítať si ako prvé: číslo, v ktorom vyšla Eliotova báseň s veršami „ak chcete zbúrať chrám, najprv ho postavte“, odvtedy si tie verše pamätám, pretože ma na ne upozornil.
