
TEXT: Petra Procházková
[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových Novin.
[/content]
S kromné fúziky a pohľad slabozrakého. Klasický úradnícky účes, nijaká avantgarda. Kultivovaný, distingvovaný. Bez sklonu k roztopaši, bez slabosti pre jachty a prostitútky.
Anatolij Motyľov vyzerá skôr ako úradnícka krysa, úslužný bankový úradník bez invencie, ambícií a vášne. Pritom ide o jedného z najbohatších mužov Ruska, o ruského bankára, ktorý mal v rukách takú finančnú moc, že sa ho báli aj v samotnom Kremli. A počúvali ho. Teraz sa jeho impérium rúca.
Ubezpečenia prezidenta Vladimira Putina o úplnej pohode, ktorá vládne aj napriek sankciám a dramatickému pádu cien ropy v ruskej ekonomike, sú len zbožnými želaniami. Lenže tým, kto trpí, nie je bankár, hoci sa mu rúca banka, ani ťažiari ropy, hoci sa im pre jej nízke ceny zadreli vrty. Títo ľudia si balia svoje kufríky, nasadajú do súkromných lietadielok a mieria - na zakázaný, prehnitý a dekadentný Západ.
Svoju krajinu vydrancovali, podplácali politické vedenie, aby ich nechalo vyrabovať všetko, čo sa dá, a teraz berú nohy na plecia. Tam - v Londýne - už majú v bankách s patričnou prezieravosťou prevedené miliardy, včas nakúpené nehnuteľnosti a veľa vplyvných priateľov. Zbohom exZSSR.
Začínal ako poisťovateľ
Motyľov nenosí zbraň pod sakom, nie je tučný a umastený, tupý, brutálny a primitívny, nejazdí v terénnom mercedese s tmavými sklami, obklopený obrovskými gorilami. Je veľmi vzdelaný, krehký a nenápadný.
Pochádza z rodiny sovietskej elity - jeho otec Leonid Motyľov bol šéfom jedinej poisťovacej spoločnosti v Sovietskom zväze - Gosstrachu. Sám Anatolij sa od skorej mladosti pohyboval v tých najvyšších kruhoch. Bol tým najtypickejším reprezentantom sovietskej zlatej mládeže. Vrátane toho, že na prestížnom Moskovskom finančnom inštitúte, kam ho, samozrejme, bez problémov prijali, viedol komsomolskú organizáciu. S rozvahou a perspektívou, že raz povedie niečo väčšie a významnejšie. Nemýlil sa.