Niežeby služby finančného sektora zvyšovali na Slovensku index šťastia, to ani omylom, vláda Fico II však – ako vždy – robí všetko pre to, aby aj ten skromný užívateľský komfort klientov zrazila na nulu. Alebo pod ňu, ako sa to vezme...
To, že poplatky tvoria nadrozmernú časť (v porovnaní so Západom) ziskov slovenskej banky – či matky, či filiálky –, by rozumnú vládu inšpirovalo oslabiť regulácie v sofistikovanejších produktoch. Fico – azda zo zlosti, že aj na Belize je účet drahý –, stavil na presný opak.
Zrejme pod dojmom, že má do činenia s prirodzeným monopolom, vymyslel účet zadarmo aj so „základným balíkom“ služieb pre klientov s príjmom do 400 eur, respektíve účet za tri eurá pre zvyšok populácie. S vynachádzavosťou jemu vlastnou takto zavádza cenovú reguláciu na bankovom trhu, čo je síce vo svete niečo úplne neslýchané, ale úspešne tým posúva Slovensko k socializmu opäť o krôčik bližšie.
Nestačia vlaky zadarmo, budú aj účty, veď v duchu leninského „každému podľa potreby“ sú podnikatelia na to, aby dotovali sociálne slabých, ak už teda Smer musí vyhrať tie voľby. Zrada sa skrýva akurát v tom, že povinnosť finančne podporiť elektorát Smeru banky iba tak nerozchodia. A budú sa hojiť trebárs na úrokovej politike. Väčšiu slávu vlády takto napokon zaplatí – ako vždy – niekto iný.
