Autor je výskumník v American Enterprise Institute vo Washingtone D. C.
Keď sa zrýchlil prílev prevažne sýrskych a afganských utečencov do Európy, tak som si myslel, že riešenie situácie na úrovni členských štátov povedie k tomu, čo ekonómovia nazývajú problémom kolektívneho konania – alebo v niektorých kontextoch problémom spoločnej pastviny.
Pretože schengenský priestor je spoločný a pohyb v ňom je slobodný, ani jedna krajina nemá motiváciu prevziať plnú zodpovednosť za utečencov, ktorí do Európy prichádzajú.
Orbán nechal situáciu eskalovať
Súčasná situácia je však ešte oveľa horšia. Nielenže politici v členských krajinách nie sú motivovaní sa tomuto celoeurópskemu problému postaviť čelom, ale dokonca majú sklon situáciu zneužiť na politický zisk. Najprominentnejším príkladom je Viktor Orbán, ktorý nechal situáciu na budapeštianskej Východnej stanici postupne eskalovať.
Maďarské úrady táboriacim utečencom neposkytovali nijakú hygienickú, potravinovú, lekársku či administratívnu pomoc. Niektorých nalákali na vlak do mesta Bicske, aby sa ich tam pokúsili uzavrieť do detenčného tábora – napriek tomu, že Orbán tvrdil, že s výnimkou registrácie vyžadovanej európskymi pravidlami pohybu utečencov do Nemecka nebude brániť.
Politika strachu
Korunu všetkému maďarské úrady nasadili, keď sa mlčky prizerali, ako sa tisíce utečencov vrátane starých ľudí a detí vydali pešo k rakúskym hraniciam, monštruóznym spôsobom tak opakujúc neslávne pochody, ktorých si Európa zažila bezpočet zhruba pred 70 rokmi a ktorých návrat v civilizovanej Európe 21. storočia očakával málokto. Správanie maďarskej vlády nemožno vysvetliť nekompetentnosťou. Udalosti totiž zaváňajú vedomou snahou o nahnanie strachu.
Pred časom maďarský parlament schválil dvojicu zákonov, ktoré dávajú ozbrojeným zložkám mimoriadne právomoci a dokonca za istých podmienok kriminalizujú pomoc utečencom. Čím horšie bude utečenecká situácia v Maďarsku vyzerať a čím ostrejšia medzinárodná kritika bude na Maďarsko namierená, tým skôr sa podarí Orbánovi posilniť svoju pozíciu ako vodcu maďarských nacionalistických síl na úkor Jobbiku.
Maďarsko v tomto ohľade nie je jediné. Robert Fico tára o prepojeniach utečencov na teroristické organizácie a tvrdí – bez akéhokoľvek vysvetlenia – že 95 percent žiadateľov o azyl sú ekonomickí migranti. Hrá tak rovnakú hru ako Orbán: snaží sa nahnať strach a štylizovať ako obrancu slovenského národa pred mohamedánskymi hordami.
Opozícia neprotestuje
Smutnejšia je však absencia akéhokoľvek politického odporu proti tomuto hnednutiu debaty o utečencoch. Vizitkou je odchod Martina Dubéciho od „gazdu“ slovenskej pravice Radoslava Procházku, či aj to, že proti návrhu kvót na rozdelenie žiadateľov o azyl medzi krajiny EÚ sa na svojom piatkovom summite jednomyseľne postavila celá Visegrádska štvorka.
