Je to technologický vtip tohto týždňa. Tvrdenie, že do piatich rokov by na našich cestách malo jazdiť až dvadsaťpäťtisíc elektromobilov a elektrohybridov, patrí do paralelného vesmíru.
Pretože dnes ich máme na cestách, ehm, menej ako tristo dokopy. A z nich aj tak dvestodeväťdesiat nikto nikdy nevidel.
Myšlienka, že tie hlučné, špinavé a pre životné prostredie nebezpečné vozidlá nahradí čokoľvek na elektrinu, je pritom vo svojej podstate správna.
Ak chceme rozprávať o svete bojujúcom s klimatickou zmenou, o svete, ktorý nie je odkázaný na neobnoviteľné fosílne zdroje, teda o svete, ktorý nekradneme našim vlastným deťom, môžeme pokojne začať tým, čím sa každý deň vozíme do práce. A ako ukazuje Tesla, elektromobily nemusia byť len tie čudné oblé škatuľky z vedeckofantastických filmov, môžu byť dokonca potešením pre vodiča – niežeby v dnešnom svete mali ešte ľudia vôbec šoférovať (technologicky sa tomu vieme vyhnúť).
Viac než schizofrenické plány vlády (elektromobily áno, ale nechcite, aby sme čosi pre to naozaj urobili) však o skutočnom používaní takýchto vozidiel rozhodne banálna malá ekonomická násobilka.
Ak raz musíme za rovnaké auto zaplatiť trojnásobok, väčšina ľudí po ňom asi nesiahne – aj keby sme im stokrát rozprávali o ekológii či nízkych prevádzkových nákladoch.
Pritom, paradoxne, dôvodom nie je, že elektromobily sú extrémne drahé, ale to, že bežné autá na konvenčný pohon sú neprimerane lacné. Keby sme do ich ceny zarátali aj škodu, ktorú spôsobujú: znečisťovanie a ničenie sveta okolo nás, podiel na klimatickej zmene, vyčerpávanie neobnoviteľných zdrojov energie, boli by podstatne drahšie.
