Než prijať iných, radšej zaplatíme pokutu. Tak, ako v debate o utečencoch padol návrh vykúpiť sa z povinných kvót, podobná situácia vznikla v oblasti zamestnávania zdravotne ťažko postihnutých.
Jednak je nižšia, než výdavky na zamestnanca, ktorý bude brať hoci len minimálnu mzdu. Zároveň nebudú musieť vymýšľať, akú prácu nájsť človeku trebárs so sluchovým postihnutím alebo slabozrakému.
Zamestnať hendikepovaných? Ministerstvá radšej zaplatia pokutuČítajte
Keď sa ženy-matky sťažujú, že kariérne dráhy nie sú narysované pre ich potreby, je to podobný problém, hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať. Materstvo je totiž z pohľadu zamestnávateľa často vnímané ako hendikep.
Nikto sa k tomuto označeniu nadšene neprihlási, no keď príde na debatu, prečo a ako sú ženy s rovnakým vzdelaním ako ich mužský kolega kariérne znevýhodnené, kdekomu ukĺzne slovíčko hendikep, keď označujú výpadok z pracovného procesu. Hm, výpadok tiež naznačuje, že materská (a následne rodičovská) by sa mala vnímať skôr ako akési dlhodobé ochorenie než ako súčasť životnej dráhy mnohých žien.
Zopakujem zjavné: práca dnes nie je len zdrojom obživy, ale aj podstatnou výstužou identity, teda naznačuje, kým sme. Pri zoznámení nasleduje otázka „Čo robíš? Čím si? Kde pracuješ?“ hneď po mene a priezvisku (a to si nemusíme triasť ruky na networkingovej akcii).
