Autorka je spisovateľka
Ešte na vysokej škole sme s kamarátkou po živelnej pohrome v zahraničí vyzvali kolegov, aby prispeli šatstvom, že ho odnesieme do strediska, kde sa veci zbierali. Na druhý deň sme s nadšením dovliekli každá za tašku handier, ale na naše sklamanie sa na zbierke zúčastnila už len jedna jediná spolužiačka, ktorá priniesla iba tenké nylonové šaty, akými by sa nedala ani umyť dlážka. Ťukali sme si na čelo: „Veď tam teraz majú zimu!“ „Iné na vyhodenie som nemala,“ krčila plecami.
Táto stará príhoda sa mi vynorila pri prezeraní fotografií šťastných darcov, ktorí napchali do áut prebytky svojich domácností a zamierili k utečeneckým táborom. Samozrejme, akcia musela byť zdokumentovaná na Facebooku a korunovaná selfie s utečencami.
Nechcem ironizovať tieto spontánne počiny, najmä ak časť slovenskej verejnosti a politickej reprezentácie zvolila výrazne xenofóbny postoj, ale na druhej strane šanca zbaviť sa starého šatstva, obuvi a ďalších krámov z preplneného bytu, určite nie je riešením ťažkej situácie utečencov a zjavne to nezmierni ani negatívne reakcie časti obyvateľstva, ktorú agresivizuje najmä strach z neznámeho.
