Čo si mám vlastne myslieť o človeku, ktorý za všetkých politikov inými slovami verejne povedal, že to tu nestojí za nič, ak nefungujete s gangsterským kartelom okolo politických strán? (FOTO: SITA)Nekonečná pažravosť politikov a ich bezohľadnosť viedla k strate empatie nie iba k utečencom, ale aj k vlastnému obyvateľstvu.
TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
Píše Michal Havran, teológ, šéfredaktor jetotak.sk.
[/content]
R obert Fico priznal v čase zhoršujúcej sa utečeneckej krízy o stave Slovenska viac ako všetky doterajšie správy tajných služieb a prezidentské prejavy o stave republiky.
Podľa niekoľkonásobného premiéra sme nezvládli integráciu Rómov a krajiny V4 nie sú dostatočne atraktívne pre utečencov. Stačilo dodať, že Slovensko nie je atraktívne ani pre státisíce ľudí, ktorým krajina v rukách oligarchie nedokázala poskytnúť dôstojné šance. Inými slovami, zlyhali sme presne v tých kategóriách, ktorými sa meria úspešnosť krajiny - teda budovaním prosperity a ochranou najslabších.
Za normálnym okolností by jeho priznanie zlyhania vyvolalo rozhorčené reakcie. No v týchto dňoch sa Slováčikovia zase opäť radi predvádzajú ako hlavné obete, tentoraz utečeneckej krízy, len pár mesiacov potom, ako sa štylizovali do hlavných poškodených počas rokovaní o Grécku. Zdá sa, že sme si túto odpornú pózu pretlačiť sa medzi žobrákmi sveta dopredu a naťahovať ruky ďalej ako všetci malomocní nadobro osvojili a ostane navždy spoločnou črtou nášho vzťahu k dejinám.
Slovenské lúzerstvo
Čo to však znamená, ak premiér nejakej krajiny prizná, že je na čele neatraktívneho štátu, a povie to tak, aby tým odstrašil všetkých, ktorí by tu chceli žiť?
Znamená to, že slovenské lúzerstvo, skutočné, alebo predstierané sa stáva nástrojom vydierania. Počuli sme to už stokrát. Pred vstupom do Únie sme sa vydávali za chudákov, po vstupe do Únie za obete vstúpenia, obete komunizmu a fašizmu - presvedčení, že to, čo sa deje v našom regióne, je najdôležitejšou udalosťou dejín.
