Autorka je jazykovedkyňa a publicistka
To, že si pani Fulmeková ohmatala humanitárnu pomoc tým, že si niekedy dávno upratala skriňu, je iste dôvod na radosť.
Nie som si však istá, či ju to dostatočne kvalifikuje na hodnotenie toho, čo dnes robia mnohí Slováci aj Rakúšania, a jej informácie o potrebách ľudí v táboroch kúsok za hranicami sa tiež javia ako veľmi povrchné.
V článku „Selfie s utečencom“ sa dopúšťa presne rovnakej chyby, akú vyčítame názorom typu „zničia našu civilizáciu“ či slastným atavistickým predstavám „znásilnia naše ženy“ – hodnotí niečo, o čom sa nepokúšala nič zistiť, a takzvane súdi podľa seba.
Je mi potešením informovať, že na stránkach ako Migration Aid alebo vo facebookových skupinách ako START NOW Flüchtlingshilfe nájde všetky potrebné informácie: čo a kam treba priniesť, ak máte záujem, ako aj o tom, ako tam bežní ľudia participujú na základnej pomoci v preplnených záchytných táboroch. Napríklad včera večer sa tam naliehavo hľadala pomoc pre diabetika a do štvrťhodiny sa aj našla.
Ešte jedna predstava je veľký omyl: „šťastní darcovia“. Utečenecký tábor je všetko iné, len nie posedenie so svojimi deťmi pod vianočným stromčekom. Cítite tam rôzne emócie, ale šťastie medzi ne nepatrí, ba ani dojatie „akým som dobrým človekom“, ako si možno niekto predstavuje.
