Nesmiernym prínosom utečeneckej krízy na Slovensku je, že vymietla sociálne balíčky Smeru z ohniska politickej diskusie. Ficovej strane, ktorá stráca na svoj výsledok z marca 2012 zhruba desať percent, sa tak pol roka pred voľbami rozpúšťa marketingový plán medzi prstami.
Môže to byť dočasné, no terén je zradný. Hoci stavili – ako vždy – na reflexy väčšiny, zvraty vo verejnej mienke Západu napovedajú, že možnosti ak nie preklopenia na opačnú stranu, tak prevrstvovania sympatií viac k migrantom sú aj tu. Samozrejme, že svoj projekt grandióznej volebnej korupcie Smer reštartuje, avšak, paradoxne, sám si ho blokuje odporom k európskej línii, čím uvádza do rozpakov sociálno-liberálne zvyšky svojho elektorátu.
Na otázku, aký je potenciál migrantskej kauzy zamávať preferenciami, nikto nedá odpoveď. Nevieme ani, či vydrží do zimy, alebo spľasne. To, že v neprehľadnej realite sa bezprizorná opozícia krčí pri stene a Ficovi de facto neoponuje, je však – tak ako v prípade Smeru – cynická kalkulácia na väčšinu a istotu (?) svojho v situácii, keď dlhodobo stabilné (nízke) percentá priam vyzývajú na prijatie rozumného rizika, ktorým sa dá skôr získať ako stratiť.
