Autor je spravodajca Českého rozhlasu v Bruseli
Mať pravdu niekedy nemusí až tak veľa znamenať. Dôležité nie je len to, čo hovoríte, ale tiež ako a za akých okolností. Na to teraz v súčasnej utečeneckej a migračnej kríze doplácajú štáty Visegrádskej štvorky.
Stačí otvoriť takmer ľubovoľné západné médium – a je jasné, že Slováci, Česi, Maďari a Poliaci sa medzi staršími členskými krajinami Európskej únie považujú takmer za xenofóbov. V každom prípade za tých, ktorí nechcú pomáhať ľuďom v núdzi. A nejde len o verejnú mienku: kritika je čoraz silnejšia tak zo strany západných politikov, ktorí ju hovoria nahlas, ako aj od diplomatov, ktorí ju vyslovujú len dôverne.
Kvóty majú slabiny
Táto kritika je aj nie je oprávnená. Z hľadiska najvyhrotenejšej otázky, teda či zaviesť povinné kvóty na prijímanie utečencov, musíme dať krajinám Visegrádu v ich pozícii za pravdu. Kvóty nielenže sú pozvánkou pre prevádzačov, ľudí, aby vo svojom biznise ďalej s chuťou pokračovali, ešte významnejší je fakt, že skrátka nebudú fungovať.
Slovenskí alebo českí politici a vládni experti majú pravdu, keď tvrdia, že utečenci mieria do úplne iných krajín. V rámci voľného pohybu osôb vnútri schengenského priestoru by potom bolo nemožné takýmto utečencom zabrániť v tom, aby z krajiny, do ktorej budú kvótami pridelení, aj tak rýchlo odišli ďalej na Západ. Veď tam majú rodiny, príslušníkov svojej komunity alebo skrátka len sebe kultúrne bližšie prostredie. Nerešpektovať želania utečencov a direktívne ich prideliť niekam, kam nechcú, nie je veľmi solidárne.
Uľahčenie Merkelovej
Pozrime sa na čísla: len štvrtina z ľudí, ktorým Slovensko udelilo azyl, dnes v tejto krajine naozaj žije. Ostatní sú nevedno kde, najskôr v Nemecku alebo v Rakúsku. A podobný príklad máme aj v Česku: pred zhruba pätnástimi rokmi Česko udelilo azyl niekoľkými tisícom Čečenov, ale dnes takmer všetci žijú v Rakúsku.
Zástancovia kvót argumenty o ich neúčinnosti odmietajú s tým, že sa všetko ešte len uvidí v praxi. Tieto príklady ukazujú, že Európska komisia v skutočnosti systém povinného prijímania utečencov nijako nepremyslela a len prišla s návrhom, ktorý má určite ľudskú podstatu, ale v praxi nepomôže ničomu. Teda okrem toho, že politicky uľahčí nemeckej kancelárke Angele Merkelovej.
Strašenie bez alternatívy
Lenže krajiny Visegrádu môžu tento racionálny postoj obhajovať len ťažko, keď nepredkladajú žiadnu reálnu alternatívu. Hovoriť o potrebe ukončiť vojnu v Sýrii je fajn, ale je to typická grófska či akademická rada.
A čo je horšie, v domácej verejnej debate prevažujú hlasy, ktoré sú odpudivé. Český prezident, slovenský premiér a jeho maďarský kolega o utekajúcich ľuďoch hovoria, akoby všetci boli obyčajnými ekonomickými migrantmi, ktorí idú do Európy len a len brať sociálne dávky, prípadne nás obrať o kresťanskú identitu.
