SME

Utečenecká kríza: ako riešiť problémy tam, kde vznikli

Utečenecká kríza: ako riešiť problémy tam, kde vznikli

Slovenskí politici sa nikdy nevyznačovali schopnosťami analytického poznania pohybov sveta. Nedokázali rozpoznať v udalostiach dejiny.

Slovenskí politici sa nikdy nevyznačovali schopnosťami analytického poznania pohybov sveta. Nedokázali rozpoznať v udalostiach dejiny.

TEXT: Michal Havran

[content type="longread-pos" pos="left"]

Píše Michal Havran, teológ, šéfredaktor jetotak.sk.

[/content]

O bľúbeným argumentom v diskusiách o riešení utečeneckej krízy je veta: problémy sa majú riešiť tam, kde vznikli.

Robert Fico napríklad ponúkol nejaké nedefinované vojenské jednotky rozmiestnené na neurčitom území neznámych krajín. Podobne to vidí Ľubomír Galko, ktorý len tak, v nejakom časopise zadarmo, medzi inzerátmi na škridly a ojazdené pneumatiky napísal, že oni v SaS už dávnejšie tvrdili, aby sme, neviem kto, prenajali v Afrike nejaký priestor a tam dali nejakých ľudí.

Toto sú len dve podoby z akože kvalifikovanej diskusie slovenských politikov o fenoméne, ktorý dnes ohrozuje usporiadanie Európy. Pozrime sa teda na to, ako riešiť problémy tam, kde vznikajú.

Irak

Vojnu v Iraku rozpútali Spojené štáty na základe falošných argumentov o zbraniach hromadného ničenia. Nasledovala okupácia, vytvorenie zelenej zóny v Bagdade, povstanie v Sadr City, masaker vo Falúdži.

Výsledkom dodnes nikým nepotrestaného rozhodnutia bushistickej kliky a jej spojencov vrátane Slovenska bolo síce odstránenie Saddáma Husajna, no to je všetko. Vojna v Iraku neviedla ani k porážke medzinárodného džihádu, ani k zavedeniu demokracie. Husajna nahradili konfesionálne marionetky a krajina dnes de facto neexistuje. Kurdi bojujú v Kobani alebo sa ukrývajú pred tureckým letectvom a mnohé významné mestá sú pod kontrolou apokalyptickej sekty Islamský štát.

Strategická lož sa skončila rozvratom jednej krajiny a destabilizácia regiónu pokračovala. Mená ako Paul Wolfovitz, William Kristol, Dick Cheney si dnes už mnohí nepamätajú, no pred desiatimi rokmi boli ich choromyseľné názory o modelovaní Blízkeho východu považované za svieži druh odvahy a mnohé aj slovenské médiá im dávali neprimeraný priestor, za čo sa dodnes svojim čitateľom neospravedlnili.

Po rozvrate Iraku padla Líbya, len zopár mesiacov potom, čo za Kaddáfím chodieval do jeho kempového paláca s ukrajinskými amazonkami celý svet. Anglo-francúzske bombardovanie prinieslo krajine nevídanú prosperitu a slobodu - polovicu krajiny dnes ovláda džihád a druhú konkurečný džihád.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Autor je teológ, spisovateľ a moderátor publicistickej relácie Večera s Havranom. Facebook

Čítajte ďalej

Nadávanie po grécky (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


5 h

V súboji (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


28. nov

Syndróm vyhorenia (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


26. nov

Špecifiká slovenského alkoholizmu (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


25. nov

Pandemické opice (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


24. nov

Recyklácia (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


23. nov
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu