
Autor je komentátor Washington Post.
Ruský prezident posúva front v Sýrii a na Ukrajine.
Počas celého leta ruské jednotky na východnej Ukrajine udržiavali každodenné bubnovanie v útokoch na ukrajinskú armádu, pričom spôsobovali značné obete a zároveň sa vyhli reakciám západných vlád. Prvého septembra, po novom prímerí, zbrane zrazu stíchli. Optimisti špekulovali, že Vladimir Putin ustupuje.
Potom prišli správy zo Sýrie: ruské bojové lietadlá križujú ponad provinciu Idlib, ktorú ovládajú rebeli. Na novej základni sa budovali kasárne. Lode vykladali ruské obrnené transportéry. Ukázalo sa, že Putin neustupuje, ale mení fronty – a robí ďalšie manévre „rovno pred vašimi očami“, ktoré opakovane zaskočili Obamovu vládu nepripravenú.
Podvedený Kerry
Ešte nie je jasné, aké úmysly má Rusko v Sýrii – alebo povedzme ani na Ukrajine, kde naďalej udržiava rozmiestnených asi 9000 vojakov regulárnej armády a 240 tankov, okrem vyše 30 000 neoficiálnych ozbrojencov. Niektorí analytici tvrdia, že potápajúci sa Putin sa mieša do Stredného východu zo zúfalstva, keďže jeho snaha o Ukrajinu zlyhala.
No dá sa to vidieť aj touto optikou: Putinovo použitie sily uspelo v tom, že zahrnulo aj Západ do prijatia jeho ukrajinských požiadaviek – a teraz sa snaží zopakovať tento triumf v druhom divadielku.
Iste, nikto nie je viac podvedený týmto posledným kúskom Kremľa ako americký minister zahraničia John Kerry. V máji Kerry odcestoval do Putinovho obľúbeného strediska, do Soči, aby s ním prediskutoval Irán, Ukrajinu a Sýriu. Po skončení stretnutia Kerry verejne vyhlásil návrh, že by sa vojny na Ukrajine a v Sýrii mohli vyriešiť spoločnou rusko-americkou spoluprácou.
Prehra na Ukrajine
Na začiatok založili zvláštny diplomatický kanál medzi Moskvou a Washingtonom na koordináciu situácie na Ukrajine. Cieľom bolo ukončiť konflikt koncom tohto roka.
V lete – zatiaľ čo Washington bol zabratý do iránskej jadrovej zmluvy – diplomati USA a Európy ticho naliehali na demokraticky zvolenú, prozápadnú ukrajinskú vládu Petra Porošenka.