V nedeľu sa opäť kresťania ocitnú na ulici. V roku 1988 na bratislavskej sviečkovej demonštrácii chceli, aby sa mohli slobodne hlásiť k svojmu náboženstvu, no zároveň ich požiadavka bola vnímaná širšie: žiadali dodržiavanie občianskych práv pre všetkých.
Tento víkend bude ulica znovu miestom demonštrácie hodnôt. Áno, život je najväčšou hodnotou, dokonca menovateľom takým širokým, že sa na ňom okrem Bašára al-Asada a jemu podobných, zhodne azda každý. No ochrana života od splodenia, ako si ju vysvetľujú katolícke spoločenstvá, nemá oporu v zákonoch, čo opätovne pred pár rokmi potvrdil Ústavný súd. To by dnes organizátori pochodu chceli zmeniť a otázku zákazu interrupcií znovu otvoriť.
Je to ťažká téma a niet riešenia, ktoré by bolo celkom bez strát. Ak dnes zástancovia konzervatívneho postoja hovoria, že zakázať interrupcie by znamenalo znížiť ich počet, pripúšťajú tiež, že by ich vykonávanie neustalo, len by prešli do ilegality.
Čo znamená ilegalita, sa dočítame napríklad aj v spomienkach Jaroslavy Blažkovej, ktorej stará mama chodila po domoch ako babica a prizývali ju aj k „takýmto prípadom“. „Ilegalita“ by vyústila do interrupčnej turistiky pre majetnejšie a (nebezpečné) domácke zásahy pre tie nemajetné. A veľa ukazovania prstom. Ako žila? S kým bola? Aká je? A čo z nej bude?
