Sledovať, ako sa Európa toto leto zmieta, cúva a hašterí v reakcii na prisťahovaleckú krízu, je pochmúrne zábavné – v zmysle, v akom je ponurá komédia často prítomná aj v najväčších tragédiách. No už ani to nie je pravda.
Maďarsko celé týždne stavalo múr, hoci nikto zo státisícov, ktoré prešli jeho územím, neprejavil ani najmenšiu chuť ostať tam. Chorvátsko, ktoré tým malo živé varovanie pred neodvratným, ich spočiatku vítalo – no len preto, že vlastne očakávalo, že doň dorazí asi 500 utečencov denne. Po tom, čo sa cez hranice privalilo 10 000 ľudí za 24 hodín, Záhreb zdesene skríkol a začal ich prevážať späť do Maďarska, pričom odsudzoval „neľudskosť“ Budapešti. Ktorá po tom, čo sa vyhrážala, že zablokuje budúce prijatie „úbohého, klamárskeho“ Chorvátska do schengenskej zóny, mrzuto začala autobusmi zvážať tisícky k rakúskym hraniciam.
S tým, ako sa blíži chladné počasie, stále ešte prichádzajú po tisícoch, napriek pobúrenej európskej morálnej nevoľnosti.
