(Vico)TEXT: Róbert Kotian
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Róbert Kotian, moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport. [/content]
Z ajtra a pozajtra sa budú konať dva dôležité summity pre slovenskú zahraničnú politiku - ak už nechceme priamo hovoriť o budúcnosti schengenského priestoru a Európskej únie ako takej. Rokovania európskych ministrov vnútra a neskôr aj lídrov krajín EÚ o riešeniach utečeneckej krízy vystavia svedectvo o tom, ako je európske spoločenstvo pripravené na najväčšiu výzvu od roku 1989 – doteraz vidíme najmä to, že pripravená nie je ani európska vrcholová politická elita. Bizarné a symptomatické je, že ministri vnútra môžu odpor V4 prehlasovať, lídri sa však musia dohodnúť. Odolá väčšina pokušeniu? Ponúkne menšina východisko z tejto situácie? Bude už v utorok vsjo jasno?
Ak sa presunieme domov, približne pol roka pred parlamentnými voľbami sa podľa niektorých pozorovateľov a politikov stala téma utečencov súčasťou predvolebného boja. Môže však táto problematika nejakým výrazným spôsobom ovplyvniť slovenské vnútropolitické dianie a súboj o parlamentné kreslá?
I. Predohra veľkých
Po tejto – možno aj rečníckej – otázke je namieste niekoľko vyjadrení z najvyššej politickej úrovne.
I. a Nedávno (1. 9.) uverejnil americký The New York Times Magazine rozsiahlejší materiál o zahraničnej politike prezidentských kandidátov a poradca Jeba Busha Richard Fontaine vyslovil pozoruhodný skeptický postreh: „V Iraku sme zvrhli vládu a okupovali územie a všetko išlo do pekla. V Líbyi sme zvrhli vládu, ale neokupovali sme územie krajiny, a aj tak išlo všetko do pekla. V Sýrii, naopak, sme ani nezvrhli vládu a neokupovali ani jej územie, a aj tak to všetko šlo do pekla. Takže, v skratke, toto je Blízky východ.“ Toto je však, v skratke, aj Amerika a dopady jej niektorých geopolitických predstáv a mocenských riešení.
I. b Nemecká kancelárka Angela Merkelová krátko po vypuknutí migračnej krízy prejavila pozoruhodnú empatiu s utečencami a de facto pozvala všetkých do Nemecka. Slová politikov treba väčšinou vnímať s nutnou dávkou ostražitosti, ak však nemecká kancelárka, jedna z najsilnejších osobností sveta, vysloví takéto pozvanie, nie div, že mu rozumejú mnohí, najmä ak po niečom podobnom bytostne túžia, a aj sa podľa neho zariadia. (Že medzi Nemeckom a Gréckom sú aj Srbsko a Maďarsko a Chorvátsko a Slovinsko a Rakúsko a hranice schengenského priestoru, sa stalo skoro nepodstatným – a Schengen bol opäť malou luxemburskou dedinou.)
I. c Robert Fico, slovenský premiér, vyvoláva v posledných dňoch v európskej politike zvýšenú pozornosť najmä svojím dôsledným odmietaním utečeneckých kvót, aj keby mal ostať s týmto stanoviskom sám. A dokonca tvrdí, že ak bude slovenský postoj prehlasovaný, nebudeme ho vraj rešpektovať.
II. Metodológia – svet podľa Tomáša Akvinského
Po tejto viac-menej personálnej predohre skúsme nájsť metodologickú pomôcku, ako sa nestratiť v situácii, v ktorej sa neorientujú ani mnohé výrazne väčšie politické, filozofické či odborné kapacity a kde je núdza o zmysluplné, realizovateľné a navyše aj citlivé riešenia humanitárnej krízy, akou dnes téma utečencov jednoznačne je.
„Bože, daruj mi silu prijať, čo zmeniť nemôžem, odvahu zmeniť, čo zmeniť môžem, a múdrosť rozoznať jedno od druhého,“ znie jeden z najznámejších citátov Tomáša Akvinského, pripisovaný viacerým autorom. Koleso netreba vymýšľať, skúsme sa teda oprieť o stredovekého filozofa a teológa.
Navyše v situácii, vtipne charakterizovanej ekonómom Vladimírom Balážom: „Príchod relatívne malej skupiny migrantov (tohto roku ich nebude viac ako milión) vyvolal vášne a polarizoval spoločnosť. Jeden tábor hrdo máva vlajkou humanity a okázalo ignoruje všetky reálne problémy spojené s integráciou imigrantov. Druhý tábor vidí len africké a ázijské hordy pochovávajúce európsku civilizáciu.“
Obľúbené príslovie, že pravda je niekde uprostred, zvykne pokrivkávať, avšak medzi „oboma tábormi podľa Baláža“ je ešte veľký priestor pre ľudí, ktorí súcitia s časťou utečencov, ale nestrácajú empatiu ani voči svojim blízkym, a neboja sa mať strach z nezvládnutia tejto migrácie.
III. Globálne a lokálne
Príčiny súčasnej utečeneckej krízy sa nezačali na srbsko-maďarskej hranici a na chorvátsko-slovinskej, slovinsko-rakúskej či rakúsko-nemeckej sa ani neskončia. Na masy utečencov neboli pripravení ani v Grécku, ani v Taliansku, a následky tejto nepripravenosti začali plniť pohár. Až brutálny maďarský zásah voči utečencom očividnejšie ukázal, ako Európa a jej lídri nepočúvali tikanie hodín z Blízkeho východu a severnej Afriky.
