Zdá sa, že jeden z explicitných dôvodov, prečo VšZP nevedela preplácať liek jakavi svojim poistencom (po intervencii SME zmenila názor), vystopoval poslanec Beblavý.
Zo štrnásťmiliónovej hodnoty zmlúv, ktoré poisťovňa uzavrela so spoločnosťami tety svojho riaditeľa – konateľka, respektíve spoločníčka – by veru vyšlo 3500 balení lieku na slezinu.
Reakcia riaditeľa, ktorá prišla obratom, viní podpredsedu Siete zo zlého čítania zmlúv. A o konflikte záujmov nemôže byť reči, keďže teta v zdravotníctve štyridsať rokov bdie i spí.
Problém je, že za tri roky, čo pán Forai šéfuje poisťovni – tvrdí Beblavý -, sa tržby firiem tety zvýšili o 400 percent. Hm.
Kým rozhodne súd, ktorým riaditeľ pohrozil, my si musíme myslieť svoje.
Konkrétne, že zo všetkých indícií, čo sú k dispozícii (napríklad vek tety), sa už tak marí - ale naozaj iba marí –, že riaditeľ verejnej inštitúcie robí sám so sebou obchody. A to zvádza aj k vážnejšej kvalifikácii, než je konflikt záujmov.
