Autor je redaktor MF DNES
Žiadni utečenci u nás, ani v Prahe, ani v Bratislave vlastne nie sú, nijakí k nám dokonca ani nemieria a tých pár, ktorí sa tu objavia, chce len v pokoji prejsť a pokračovať do Nemecka alebo do Škandinávie.
Áno, máme pred očami príklad Maďarska, kde sa tamojší chaos okolo utečencov snúbi so zanedbaním ochrany schengenskej hranice a s vypätým nacionalizmom Orbánovej vlády. Ale ani to neodpovedá na otázku, prečo práve Česi a Slováci sú dnes v celej Európskej únii symbolom nesolidarity, xenofóbie a provincionality vyjadrenej heslom: Odmietanie povinných kvót pre utečencov.
Odpor proti EÚ nie je nový
Základom odpovede na zásadnú otázku, prečo práve my (a Maďari, ale tí si už spočítali, že by nemali odmietať kvóty, ktoré im vlastne pomôžu), je konštatovanie, že Česko a Slovensko síce dostali historickú šancu stať sa z východnej Európy západnou, ale že sa západnou Európu veľká časť Čechov a Slovákov stať nechce.
Odpor proti tejto zásadnej historickej zmene bol cítiť už v deväťdesiatych rokoch. Na Slovensku, ktoré pod vedením Vladimíra Mečiara zamierilo smerom na autoritársky Východ, to bolo viditeľnejšie oveľa viac.
