Odhliadnuc od Ficovej ponuky, že vyšle vojakov proti Islamskému štátu –, zrazu prišiel na chuť „humanitárnej intervencii“ - mantra utečeneckej krízy „riešiť problémy tam, kde vznikli“, ukazuje svoju prázdnotu práve a najlepšie na Sýrii.
Predpokladá dostať za jeden stôl s Asadom (resp. jeho zástupcami) desiatky islamistických či umiernenejších frakcií, ktoré nielenže bojujú proti sebe, ale navyše za úhlavného nepriateľa považujú vládu v Damasku, nie ISIS. Iste, USA majú vplyv na bojovníkov, ktorých samy cvičia, to je však zlomok, menšina faláng, čo tam vedú vojnu každý proti každému a všetci proti Asadovi.
Aj minimálnu nádej, že po zvrhnutí diktátora by „nedžihádistické“ povstalecké skupiny uzavreli dohodu, prímerie a pod záštitou Západu vytvorili akýsi front proti ISIS, odvialo ruské rozhodnutie držať Asada pri moci. Aj za vysokú cenu priameho vstupu do bojov, ktoré sa vysadením Rusov v Latakii predlžujú za akýkoľvek dohliadnuteľný horizont bez rezultatívnej perspektívy. (Niet víťazov, niet porazených.)
