
TEXT: Petra Procházková
[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novín.
[/content]
P etr Kostohryz (42) sa narodil v Tepliciach, kde maturoval na miestnom gymnáziu. Potom vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 2002 pôsobí v zahraničných humanitárnych misiách OSN a mimovládnych organizáciách. Pracoval v Čečensku, Afganistane, Pakistane, Južnom Sudáne a v Sýrii. Od leta 2014 je riaditeľom jordánskej pobočky nórskej mimovládnej organizácie Norwegian Refugee Council.
„Bojíš sa moslimov?“ Opýtala som sa ho počas našich rozhovorov na diaľku (ja v malej dedinke na východ od Prahy, on v Zaatari, v jednom z najväčších utečeneckých táborov na svete v Jordánsku). Aj na tú vzdialenosť som cítila, že táto otázka mu pripadá účelová, primitívna a vlastne celkom hlúpa.
Lenže ja som ju musela položiť. Lebo strach z moslimov prevtelený do ostnatých drôtov a nepriateľských rečí v krčmách o nevzdelanej mohamedánskej luze hýbe teraz stredoeurópskou politikou a je prítomný aj v našich hlavách, srdciach a domácnostiach.
Moje novinárske a jeho humanitárne cesty sa stretávali často tam, kde sa niečo dialo. Boli sme spolu na mnohých bojiskách - myslím, že mu museli prejsť rukami milióny utečencov.
[content type="citation"]Len tento rok v septembri vyradila OSN asi 230-tisíc utečencov zo zoznamu príjemcov finančnej podpory, pretože na ňu nie sú peniaze.[/content]Petr Kostohryz sa pôvodne vôbec do tejto visegrádskej na seba sústredenej diskusie púšťať nechcel. Nemienil sa zapojiť do verejnej debaty o tom, ako sa na nás hrnú hordy za utečencov prezlečených bojovníkov Islamského štátu. Ani ako moslimovia nevedia splachovať, pretože doma nemajú WC, a to že je taká kultúrna priepasť, ktorú našinec jednoducho neprekoná.
„Nemám strach z moslimov. Prežil som desať rokov v rôznych moslimských spoločenstvách, mám stovky moslimských kamarátov. Na druhej strane chápem strach iných. Pretože u nás sa zrazu vyrojili davy odborníkov na islam, ktorí si vyberú citát z Koránu, aby poukázali na zlobu druhého najväčšieho svetového náboženstva. Pritom nedokážu rozlíšiť základné rozdiely medzi jednotlivými prúdmi islamu, prípadne medzi Arabmi a Peržanmi. Sám nie som žiadny odborník, ale občas mi naša domáca 'debata' o islame pripadá, ako keď si v USA pletú Slovensko so Slovinskom alebo Česko s Čečenskom.“