Verdikt rady ministrov o povinných kvótach je nešťastný a zlý, keďže proti vôli štyroch členov sa vlamuje do nesmierne citlivej zložky štátnej suverenity. Juncker, pohyblivý terč kritiky, že EK nič nerobí, a Merkelová, démonizovaná za pozvanie „800tisíc“ utečencov (to „pozvanie“, čo vzápätí odvolala, nemá na mieru invázie žiadny vplyv“), podľahli nutkaniu konať v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste.
Už len preto, že celý (zúžený) kontingent 65tisíc utečencov by prerozdelili aj bez kvót a použitia sily, pričom nič iné - napr. delene budúcich návalov – na stole nebolo.
Samotná požiadavka na férové podelenie časti migrantov, ktorí už na pôde Schengenu sú – bez záväznosti kvót do budúcnosti –, však bola úplne korektná, keďže je solidárna a aj iní lídri majú doma svojich voličov, nielen Fico, Sobotka, Orbán a Ponta.
Chybou bolo akurát solidaritu vteliť do kvót a silou ich presadiť. O to skôr, že s hysterickou V3, ktorá prepadla až do fóbie zo straty kultúrnej identity, a navyše perfídne štvala domáce verejne mienky, nebola žiadna rozumná reč. Dôsledkom je, že pena sa neusadí a kvóty budú ďalej otravovať vzduch.
