Sadd. (Foto: ILUSTRAČNÉ SME - JÁN KROŠLÁK)TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.
[/content]
H umanitné vedy vraj neslúžia na nič, zaoberajú sa samy sebou, karentovanými časopismi a sympóziami a načo potrebujeme ročne dvesto absolventov kunsthistórie, keď aj tak skončia v call centrách poisťovní. Humanitné vedy a ich absolventi predstavujú z nejakých záhadných príčin v predstavivosti slovenskej spoločnosti to najhoršie - zmes lenivosti a nezrozumiteľnosti určenej na vyvyšovanie sa týchto ľudí nad ostatných.
Čo také robia etnografi, načo im štát platí skúmanie hudby v Sihle, keď ten výskum sa nikdy neskončí a pre nás ostatných sú jeho výsledky zbytočné? Podobne načo máme sociológov alebo, ešte horšie, literárnych vedcov, čo skúmajú, čomu sa venujú, prečo sa odťahujú od nás, zvyšku spoločnosti nenakazenej abstraktným myslením? Problém postavenia humanitných vied má však závažnejšie dôsledky, obzvlášť v krajinách ako Slovensko.
Služba inžinierom
[content type="citation"]Samozrejme, štúdie venované kabalistickej mystike v Tolede v ranej renesancii nepoužije žiadna lisovňa plechov v automobilke, no to neznamená, že práce venované tomuto problému nemajú spoločenskú hodnotu, že sú to iba extravagantné záľuby vedcov.[/content]
Ak do dnešných dní niekto nerozumel tomu, akú inú úlohu okrem výskumu majú tieto disciplíny v spoločnosti, dnes si môže naplno vychutnávať katastrofu myslenia, ktorá postihla väčšinu obyvateľstva.
Humanitné vedy plnia všade v civilizovanom svete dve funkcie - jednu vedeckú, skúmajú, archivujú, produkujú a odovzdávajú špecifické poznanie založené na pomalej a neviditeľnej práci, ktorá sa v prípade niektorých programov rozkladá ponad vedecké generácie.
Nie sú to vonkoncom absurdné a takzvané nepotrebné informácie, ako sa domnievajú tí, čo považujú humanitné vedy za neprispôsobivé trhovému prostrediu a vlastne zbytočné, pretože väčšina z ich poznatkov sa nedá uplatniť v priemysle.
