Autor je politológ a pedagóg
Potrat je ukončením života. Život je hodný ochrany. Napriek tomu však nie je každé ukončenie života nelegitímne. Ochrana každého jedného života nie je morálne absolutórium. V situácii konfliktov práv môže dôjsť k uprednostneniu práv jedného pred druhým. Napríklad, zabitie človeka v sebaobrane je morálne prípustné.
Ani ľudský plod, plne závislý od dospelého človeka, si nemôže nárokovať úplné podriadenie a pozbavenie práv dospelej osoby vo svoj prospech. Je plne legitímne odmietnuť byť výživovým strojom iného človeka, obzvlášť, ak sa tento budúci jedinec v matke ocitol proti jej vôli.
Judith Jarvis Thomsonová vo svojom slávnom filozofickom článku priniesla analógiu s huslistom. Ak vás unesie spolok fanúšikov klasickej hudby a pripojí váš krvný obeh k husľovému virtuózovi, ktorého zriedkavá krvná choroba potrebuje akurát vaše obličky a deväť mesiacov na jej vyčistenie, neznamená to, že nemáte právo sa odpojiť a odísť. Aj vy, aj huslista v tom môžete byť nevinne, huslista určite umrie, ale napriek tomu vás nikto nemôže nútiť byť deväť mesiacov osobným dialyzačným otrokom v mene ochrany niečieho života.
Morálny paradox
Človek, ktorý je presvedčený o posvätnosti každého života, čelí zahanbujúcim morálnym paradoxom. Ak nechce úplne poprieť slobodu jednotlivca alebo dokonca dospieť k záveru, že treba povinne odoberať orgány zdravým a prerozdeľovať ich chorým, musí pripustiť, že existujú situácie, keď je ukončenie života morálne legitímne.
