Autorka je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
Ako dobre je písať knihu, alebo dlhú vedeckú esej. Môžete, ba musíte v nej spomenúť všetky aspekty problému, o ktorom sa chcete rozpisovať. Potrebujete si prečítať všetky dostupné materiály a štúdie a trasiete sa od strachu, že vám niekto môže vyčítať zjednodušovanie, demagógiu, dokonca aj nevzdelanosť.
Keď píšete článok do novín, ktorý má byť stručný a strhujúci a na tému, o ktorej sa Slováci rozprávajú v krčme i v kostole, úzkostne sa okolo seba obzerajúc, či sa už nevalia nejaké tlupy utečencov do ich dediny, nemožno sa čudovať, že sa z neho niekedy dozviete viac o tom, aký rozhorčený je ich autor, ako sa to nedávno stalo renomovanému autorovi Michalovi Havranovi.
Chudera Merkelová
Ale čo ponúknuť dnešným čitateľom, tým „zatrpknuto vnútorne rozhorčeným“, o ktorých tak vecne píše vo svojej eseji Osamelý dav David Riesman. Viem, tá kniha už má pár desaťročí, ale práve v tejto emocionálne vypätej situácii by sme mohli po nej znovu siahnuť.
Veď nastal čas na národné sebaspytovanie, sebaanalýzu, aby sme si vysvetlili otrasenú predstavu o nás ako o tých, ktorí sú už 25 rokov slobodní, európski, nie dajakí pohania, ktorí cudzincov pojedia, ale kresťanskí od Čadce až po Šahy. Tie roky mali uvoľniť naše zalepené ústa a zviazané mysle i ruky.
A tu zrazu, aká neistota, že sa - dúfajme dočasne – posilňujú v našej spoločnosti tie postoje a prístupy z minulosti, o ktorých sme si mysleli, že sme sa ich zbavili.
Strach z cudzieho (nemali by sa najviac báť slovenskí ekonomickí migranti, ktorým môže terajšia utečenecká vlna zobrať zamestnanie v cudzine?), voľkanie si v pocitoch obete – tentoraz sme obeťou zvole tých „hore“ z Bruselu (ozaj, čo na to náš najvyšší v EÚ Šefčovič? Veď chodieval s Ficom po Slovensku a kde je teraz?), nevôľa, že nás už nepovažujú za biednych chudákov a hoci sami vo svojich predstavách nemáme čo do huby, chcú, aby sme iným pomáhali.
Ovláda nás stále prostá vidiecka závisť, kritizovaná už Jozefom Ignácom Bajzom a pocit deklasovaných, ktorého sa nie a nie vzdať?
